Na misie na čierny kontinent
Zažiť misie v krajinách tretieho sveta, kde je veľká chudoba a pomôcť deťom, ktoré to skutočne potrebujú. To bol dlhoročný sen Stanky Kollárovej, ktorá nakoniec strávila mesiac v Mozambiku. Ako dobrovoľníčka pracovala v detskom centre. Pred vycestovaním však musela absolvovať povinné očkovania a počkať na schválenie víz. ,,Na začiatku som mala obavy a strach, či to zvládnem, lebo som cestovala sama. Ale keďže som veriaca, cítila som, že mi Boh pomáha. Najdôležitejšie bolo pre mňa to, že ma podporovali moji rodičia,“ spomína Stanka.
Ako ďalej hovorí, v centre si mohla vybrať, či strávi deň v jasličkách, v škôlke alebo v škole. Kedykoľvek sa mohla pridať aj k ďalším dobrovoľníkom v nemocniciach, na smetisku alebo v meste, takže každý deň bol pre ňu iný. ,,Každý jeden môj 'africký' deň mi priniesol nový zážitok, novú skúsenosť a hlavne prehodnotenie si vecí, ktoré sú v živote skutočne dôležité,“ prezrádza Stanka a dodáva, že africké deti ju prekvapili najmä svojim pozitívnym prístupom k životu.
Afrika ju naučila ďakovať
Po mesiaci strávenom v Afrike už mladá Slovenka vie, čo znamená skutočná chudoba. Obraz prehrabávajúcich sa ľudí na smetisku jej ostane v pamäti ešte dlhý čas. Najviac ju vraj prekvapilo, ako môžu miestni žiť len z toho, čo nájdu v kope odpadkov, a zároveň sa so svojimi úlovkami dokážu ešte podeliť. ,,Jedno malé dieťatko prišlo za mnou na smetisku Bocaria s tým, aby som sa ponúkla omrvinkami z nejakých keksov, ktoré práve našlo,“ vysvetľuje Stanka a dodáva, že táto misia bola pre ňu len začiatkom.
K dobrovoľníctvu vyzýva aj ostatných mladých ľudí, ktorí zatiaľ ešte váhajú. ,,Chcem povzbudiť všetkých, ktorí majú podobnú túžbu ako ja. Nech idú, lebo najkrajšie zážitky sú tie, ktoré človek prežije osobne. Ja som obetovala všetok svoj voľný čas a pohodlie za niečo nepohodlné a náročné. Za niečo, čo mi neprinieslo hmotnú odmenu, ale dalo mi pokoj do srdca a hlavne ma naučilo pozerať sa na svet a na ľudí okolo mňa inak. Naučilo ma to viac sa smiať a ďakovať za všetko a za všetkých okolo mňa,“ dodala na záver misionárka.
(zdroj: facebook.com/StanislavaKollárová)Športom k dobrovoľníctvu
Martin sa venuje športu už od detstva. Najväčšiu záľubu má v ping pongu a v atletike. Keď ho minulý rok oslovilo OZ Kredo s tým, aby učil deti hrať stolný tenis, neváhal ani sekundu. ,,Bola to veľmi dobrá príležitosť naučiť deti aspoň základné údery a podanie, ktoré sú v tomto športe nevyhnutné,“ rozhovoril sa Martin Kormaník.
Po polroku usporiadal stolnotenisový turnaj a tešil sa z pokrokov svojich zverencov. Za ,,odučené“ hodiny nezobral od združenia ani cent. ,,Keď mám pravdu povedať, ani som nad tým nerozmýšľal, žeby som za to bral peniaze. Chcel som, aby na hodiny mohol prísť každý, bez ohľadu na to, či má peniaze alebo nie,“ vysvetlil zanietený športovec.
Cez leto detské tábory
Dobrovoľníckej činnosti sa Martin nevzdal ani počas letných prázdnin. Začiatkom leta vypomáhal v detskom tábore, nazývanom Víťazný beh. Jeho úlohou bolo pripraviť atletický workshop pre deti, ktorý pozostával z rozcvičky, bežeckej abecedy, rôznych atletických hier, ale aj štafetového, vylučovacieho či člnkového behu.
Momentálne Martin mentoruje deti v ďalšom tábore spoločne so svojou priateľkou Mirkou. Ako prezradil pre Fičí, dobrovoľníctvo ho baví. ,,Byť dobrovoľníkom je dobré hlavne preto, lebo človek jednak pochytí nové kontakty, naučí sa niečo nové a získa prax. V neposlednom rade efektívne strávi voľný čas. Aspoň z môjho pohľadu,“ uviedol Martin.
(zdroj: Martin Kormaník)Z dobrovoľníčky vedúca
Neziskové organizácie potrebujú dobrovoľníkov ako soľ. Prácu zadarmo si vo viacerých z nich vyskúšala aj Simona. Za najväčší dobrovoľnícky zážitok však považuje pôsobenie v študentskej organizácii AIESEC, v ktorej nakoniec strávila dva a pol roka.
Popri štúdiu tak pracovala na rôznych projektoch, venovala sa zahraničným stážistom a zúčastňovala sa konferencií doma i v zahraničí. S AIESECom navštívila nielen susedné Poľsko a Maďarsko, ale zavítala aj do slnečného Grécka. Po istom čase sa dokonca stala vedúcou pobočky v Prešove.
Prácou zadarmo k vysnívanému jobu
Ako sama hovorí, platenú brigádu vymenila za dobrovoľnícke práce práve pre nenahraditeľnú prax. ,,Získané skúsenosti viem v budúcnosti zužitkovať určite viac ako sedenie niekde za pokladňou v Tescu. Navyše dobrovoľnícke aktivity, ktoré som robila, mali vždy myšlienku a pomáhali ľuďom, čo ma dosť napĺňalo,“ prezradila Simona Turková, ktorej roky dobrovoľníctva dopomohli aj k získaniu ,,naozajstnej“ práce v reklamnej agentúre.
Simona druhá zľava (zdroj: facebook.com/SimonaTurková)Zachraňuje hrady
Ešte ako dieťa sníval o tom, že raz bude zachraňovať historické pamiatky. O niekoľko rokov neskôr sa mu to skutočne podarilo. V roku 2012 sa zapojil do prípravných prác jedného z kultúrnych podujatí na Šarišskom hrade. Odvtedy pomáha nielen s organizačnými záležitosťami, ale aj so stavebnými prácami. Vysokoškolák Daniel si už štvrté leto kráti dobrovoľníckymi prácami na hradoch východného Slovenska.
Okrem Šarišského hradu sa zapojil aj do záchrany Kapušianskeho, Obišovského, Zbojníckeho hradu či zrúcaniny hradu Šebeš. ,,Ako dobrovoľník pomáham pri úprave a čistení ciest, údržbe zelene, organizácii kultúrnych akcií a propagácií. Pracujem aj pri archeológii a konzervácii poškodeného muriva na hradoch,“ opísal svoju činnosť Daniel Čech.
Priatelia po celom svete
Ako ďalej priznal, pri tomto druhu dobrovoľníctva nadobudol nielen cenné vedomosti, ale aj zručnosti. ,,Získal som množstvo skúsenosti, či už ide o murovanie kameňom alebo tehlou. Získal som poznatky, ako má prebiehať archeologický výskum, spoznal som lepšie históriu svojho okolia, či zlepšil svoje organizačné schopnosti,“ vymenoval hradný pomocník Daniel.
Len pred niekoľkými týždňami mal možnosť spolupracovať so zahraničnými dobrovoľníkmi na výskume Zbojníckeho hradu. Vďaka dobrovoľníckemu duchu si tak získal priateľov v Arménsku, Grécku, Španielsku, Poľsku či Francúzsku.
(zdroj: facebook.com/DanielČech)Namiesto školy dobrovoľníkom
Pre dobrovoľníctvo prerušila štúdium vo 4. ročníku na strednej škole. Ani s odstupom času to neľutuje. Ako priznáva, bola to skúsenosť na nezaplatenie. Marianna Šarpatakyová strávila osem mesiacov v nemeckom Kolíne nad Rýnom, kde sa podieľala na prípravách Svetových dní mládeže. ,,V rámci sekcie call centra som mala na starosti vybavovanie hovorov pútnikov v nemeckom a anglickom jazyku. Okrem iného som tiež registrovala domácich Nemcov, ktorí k sebe prijali menšie skupiny,“ spomína si Marianna.
Cenný riadok do CV-čka
Vďaka rozhodnutiu stať sa dobrovoľníkom sa zlepšila v jazykoch a hoci ju za to neplatili, dodnes tvrdí, že to bol najlepšie strávený čas v zahraničí. ,,Takúto skúsenosť by som odporúčala všetkým. Minimálne preto, že je to v dnešnej dobe vhodný zápis do životopisu, ktorý zamestnávatelia vedia oceniť,“ doplnila.
Marianna s kolegom z Paraguaja (zdroj: Marianna Šarpatakyová)Hradná princezná
Istý druh dobrovoľníctva som si vyskúšala pred pár rokmi aj ja sama. Spolu s ďalšími mladými som sa podieľala na príprave podujatia s názvom Šarišské hradné hry. Mojou úlohou nebolo korigovanie dopravy ani staranie sa o techniku, ale nacvičenie jednoduchej divadelnej scénky. Takisto som sa s ďalšími ochotníckymi herečkami starala o propagáciu podujatia rozdávaním letákov a lepením plagátov.
Niekoľko prázdninových týždňov som strávila skúšaním ,,divadielka“, no ani vo sne by mi nenapadlo pýtať si za to honorár. Síce som to robila vo svojom voľnom čase, no bola to zábava, takže hodiny učenia sa scenára som nikdy neoľutovala. Práve naopak, do príprav som sa zapojila aj nasledujúce dva roky. Odmenou mi boli natešené tváre detí a dospelých, ktorí sa prišli na divadlo na hrade pozrieť.
Autorka je naľavo (zdroj: pis.sk)Dobrovoľníkom za hranicami
Jednou z najznámejších dobrovoľníckych organizácii je OZ INEX, ktoré ponúka mladým ľuďom možnosť zapojiť sa do medzinárodných táborov, tzv. workcampov. Tieto tábory sa konajú na Slovensku, ale aj v zahraničí, a ich dorozumievacím jazykom je angličtina. Každého tábora sa môžu zúčastniť maximálne dvaja účastníci z rovnakej krajiny. ,,Dobrovoľníci pomáhajú pri oprave historických pamiatok, organizovaní festivalov, aktivitách s deťmi a ľuďmi s postihnutím,“ vysvetlila Placement officer OZ INEX Miroslava Zváčová.
Zábava namiesto nudy
Vďaka medzinárodným táborom majú účastníci možnosť spoznať krajinu daného štátu trochu inak. Dobrovoľníci zo Slovenska odchádzajú pomôcť najmä do Európy, a to konkrétne do Talianska, Nemecka, Francúzska, Španielska, Portugalska či Veľkej Británie alebo dokonca na Island.
Skúsenejší sa zúčastňujú projektov v Thajsku, Japonsku, Mongolsku, Nepále, Mexiku alebo na Srí Lanke. ,,Medzinárodné dobrovoľnícke tábory ocenia najmä tí, ktorí túžia opustiť uzavreté priestory, sedavý spôsob života, chcú spoznať nových ľudí, krajiny a chcú pomôcť sebe, ale aj tým, ktorí to potrebujú,“
Pomôcť sa dá aj cez víkendy
V tomto roku prebieha na Slovensku prostredníctvom INEXU 13 medzinárodných workcampov. Pracuje sa napríklad na hradoch Čabraď, Kamenica alebo Čierny hrad. Komu by však ťažká manuálna práca nevoňala, môže sa zapojiť do rôznych eko projektov alebo do aktivít s rómskymi deťmi. ,,Na jar a na jeseň organizujeme kratšie víkendové workcampy. Mladých ľudí počas roka radi privítame na jednodňových dobrovoľníckych aktivitách, keď organizujeme aktivity pre ľudí s postihnutím, deti z rodinného centra alebo manuálne práce, prevažne v Bratislave,“ vyzýva mladých aktivistov Zváčová.
Infografika dobrovoľníctva (zdroj: Inex Slovakia)
