Škaredé obrázky a klišé básničky, na ktoré sme boli hrdé. Spomínate si na pamätníčky?

Škaredé obrázky a klišé básničky, na ktoré sme boli hrdé. Spomínate si na pamätníčky?

Vydané 28.7.2016 o 14:28

Keď si dievčatá písali venovania na papier, nie na facebookovú nástenku.

Určite si jeden mala aj ty. A spomínaš si na toto:

1. Pekný obal

Pamätník bola malá knižočka s pevnou väzbou, na obale ktorej bol nejaký pekný obrázok. Ten tvoj bol super, ale aj tak si trochu závidela tej spolužiačke, ktorá ho mala predsa len krajší.

2. Varovanie na prvej strane

Aby bolo všetkým jasné, ako s ním majú zaobchádzať, v úvode bola k nemu napísaná nejaká inštrukcia. Napríklad:

„Môj pamätník v srdci majte, listy z neho netrhajte. Lebo veľkú radosť mám, keď sa doňho pozerám.“

Alebo ešte dôležitejšie:

„Kto chce môj pamätník listovať, musí čisté ruky mať.“

3. Zvažovanie komu ho dám ... prvému

Rozhodnutie, komu ho dám prvému, bolo veľmi dôležité a predchádzala mu dlhá úvaha, pri ktorej bolo treba zobrať do úvahy mnohé fakty. Napríklad kto je moja najlepšia kamarátka, komu som do pamätníka kreslila ja a kto vie pekne kresliť. Väčšinou vyhrávali tí, čo vedeli pekne kresliť.

4. Ten pocit, keď mi tam niekto nakreslil pekný obrázok

Najkrajšie obrázky aj tak kreslili pani učiteľky.

5. Ten pocit, keď mi tam niekto nakreslil škaredý obrázok

Ale aj tak som sa musela poďakovať.


6.Ten pocit, keď niekto vytrhol stranu

Napriek varovaniu!!

7. Ten pocit, keď ho mal niekto príliš dlho

8. „Neviem kresliť“

Klasická fráza, ktorou nás odbili dospelí, keď sa im kresliť nechcelo. Ale aj tak sme rodičov, starých rodičov, tety a ujov nakoniec presvedčili. A ich kresby boli nakoniec fakt obstojné.

9. Čo nakresliť?

Keď sa karta obrátila a my sme boli tí, ktorí dostali niečí pamätník a mali tam kresliť, museli sme zapojiť svoju fantáziu a dobre si to premyslieť. Najmä, ak sme neboli práve Picassom. Zvyčajne sme to riešili tak, že sme si vyhliadli motív v nejakej obrázkovej knižke a potom sme ho na okne alebo kopirákom obkresľovali. Ale tvrdili sme, že sme to nakreslili sami.

10. Čo napísať?

Keďže podstatou pamätníčka bolo pripojiť k obrázku nejaké pekné venovanie, tu prichádzala ďalšia dilema. Kreativita šla väčšinou bokom a písali sme ošúchané frázy, ktoré často nemali zmysel. Inšpirovali sme sa najmä tým, čo niekto iný napísal do pamätníka nám. Najčastejšie niečo takéto:

„Ruža v tŕni, ruža v kríčku, ešte krajšia v pamätníčku.“

(Aj keď ti osoba nakreslila káčera Donalda, a nie ružu)

„Do kruhu spomienok vhodila kamienok spolužiačka Majka.“

„Miluj otca, miluj matku, a až potom kamarátku. Otca, matku máš len raz, kamarátku každý čas.“

„Len tri slová v srdci maj: miluj, trp a odpúšťaj.“

A samozrejme, nesmeli chýbať zahnuté rohy na strane:

Rýchlo otvor – Neskoro!

Otvor si – pekná si.

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?