Mladý hejter: Prečo by ste nemali fandiť Slovákom na Eure

Mladý hejter: Prečo by ste nemali fandiť Slovákom na Eure

Vydané 10.6.2016 o 13:49

Futbal sa nehrá pre fanúšikov.

Ešte sme nestihli vyvetrať dym zo spálených vlajočiek a návlekov na späťáky a máme tu ďalšiu udalosť, pri ktorej si rozdelíme slovenský ľud na príčetných a prij... ostatných. Začínaju sa Majstrovstvá Európy vo futbale a sú tam aj "naši".

"Naši", kým sa vyhráva, "hentí", keď to nejde, samozrejme. A vy, "fanúšikovia", opäť budete cítiť potrebu vyjadriť ten SVOJ názor na prebiehajúce zápasy. Budú vám stáť cikule, keď Hamšík zavesí, a ak to dotiahneme ďalej ako Česi, stanete sa opäť na pár dní pánmi internetových diskusií. Lebo niekto iný z vašej krajiny dal viac gólov ako niekto z cudzej krajiny a vy ste pri tom cucali pivo a zamastili sa od klobásy.

Futbal sa hrá pre fanúšikov? Bullshit

Nerozumiem, ako môže futbalista v rozhovore povedať, že futbal sa hrá v prvom rade pre fanúšikov. Odkedy si pamätám na svoje prvé kopanie do lopty, nepamätám si, že som to robil pre nejakých fanúšikov. Tú hru som mal rád odmalička a bavilo ma naučiť sa z nej každý deň niečo viac. Prekonať najprv seba samého, neskôr kamošov pred blokom, potom tých v druhom drese.

Pravdaže, tie štadióny nemajú nadarmo kapacitu 80-tisíc ľudí, aby mohol hráč bohorovne povedať, že pri zápase nechce plný kotol. Ide o to, kto si tam sadá. Začína sa to pri úprimných fanúšikoch kvalitnej hry, ktorí teda fandia "svojmu tímu", lebo sa narodili v onom meste či krajine, spievajú chorály, jednoducho, úprimne to želajú tím "svojim", ale nemajú problém zatlieskať súperovi, ak je lepší.

Končí to pri atrapách Homo Sapiens, ktorí sú "v mene svojho klubu" ochotní rozkopať zopár hláv či odmontovať stoličky a vyskúšať ich aerodynamické vlastnosti pri lete dole tribúnou.

Náš národ slovenský by suverénne mohol vyhrať niekoľko majstrovstiev. Napríklad Byť hrdý na to, k čomu som nijako neprispel, prípadne Zanietene sa vyjadriť k veci, o ktorej nič neviem.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ťažký týždeň s Janom Gorduličom: O slovenských dobrých nápadoch a futbalovom eurošampionáte

Život futbalistu nikdy neprecítiš, ak si futbal nikdy nehral

Zrazu všetci vedia o futbale všetko. Neviete ani hovno, milí moji. Vy všetci, čo si nedokážete zaviazať kopačky, lebo vyzeráte, že ste zjedli futbalku, vy, čo nepobehnete ani na autobus.

Neviete, čo to je na konci predĺženia z posledných síl šprintovať za jedným z najrýchlejších útočníkov na planéte a stihnúť urobiť kĺzačku, aby nebol faul, aby nebol gól, aby ma fans nerozniesli v zuboch na internete.

Nikto z vás nikdy nešiel v živote vo svojej práci toľkokrát cez 100 percent ako títo chlapi. Nikdy ste so svojou firmou nesúťažili medzi elitou sveta či Európy a nikdy by ste nič nevyhrali. Možno tie vyššie spomenuté Majstrovstvá vo frflaní a prázdnom lokálpatriotizme.

Uvedomte si, že tí chlapci sú doslova výkvet nášho štátu. Je to 23 najlepších profíkov vo svojom odbore v tejto krajine. Majú za sebou tisícky hodín tréningov a zápasov v tempe, o akom sa vám nikdy nebude ani snívať. Sú dokonca v top 24 z krajín Európy a teraz si idú podeliť umiestnenia.

A ty sleduješ zápas, pri ktorom stačí jedna zlá prihrávka a už sa 5 nadávok o televízor rozpleskne 5 nadávok, z toho jedna v tvojom nárečí a jedna po maďarsky. "ŠAK ON JAK HRÁ? TO JA BY SOM..." Shut the fuck up, nevieš nič.

Borbély by nám nemal byť na smiech

Hovorí sa aj, že futbal je o emóciách. Každý profík ti povie, že na ihrisku musíš emócie eliminovať čo najviac a makať jak stroj. Ako empatický stroj v kombinácii s ďalšími 10 strojmi v tíme. Až potom prichádza čas na emócie. Tešíme sa / smútime. Toto tiež vysvetlite prepnutému Pepému.

Na tribúnach je to o emóciách od začiatku do konca, a ešte dlho predtým a dlho potom. Dívať sa je ľahšie, ako si to odmakať. Nadávať je ľahšie, ako popremýšľať, prečo sa tá situácia na ihrisku odohrala tak, ako sa odohrala.

Všetci si stále robia srandu z Ladislava Borbélyho, lingvisticky asi najobdarovanejšieho hráča a trénera, akého sme tu mali. Že mu nie je rozumieť. A všetci si myslíme, aké je to cool tváriť sa, že ten chlap trepe bludy a s futbalom to nemá nič spoločné a že jeho prehnaná inteligencia či čo to je, je na príťaž.

On sa totiž díva na futbal s jedinou emóciou: s láskou. Hru láskavo analyzuje a snaží sa ju pochopiť a vysvetliť. Ako ženu. Namiesto hodnotení typu "Toto bolo nahouno zahraté" rozoberá príčiny a dôsledky. Viete, premýšľa. Nad futbalom, áno, aj to sa dá. A keď nie ste sprostí, v pohode dešifrujete, o čom to vlastne hovorí. Netvárme sa, že je to až také zložité. Tá hra je o niečom inom, ako si vynadať do [doplň národnosť] [doplň nadávku].

Ja nebudem fandiť nikomu, ja sa chcem kukať na krásny futbal, je mi jedno, kto to vyhrá a nenechám si ten šampionát pokaziť tým, že budem nadávať na mužstvá alebo hráčov. (Okrem Pepého, on je psychopat.)

A na záver hártbrejking reklama:

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?