Písal si dnes maturu zo slovenčiny? Takto by sme my napísali maturitné slohy na tohtoročné témy

Ale nevieme, či by nám to u komisie prešlo.

(Zdroj: Instagram/veroncici)

Témy slohov písomnej časti tohtoročnej maturity zo slovenského jazyka sú už známe. Žiaci, ktorí sa chystajú uzavrieť svoje stredoškolské štúdium, si mohli vybrať z týchto zadaní:

1. Úvaha: „Najjasnejšie pojmy sú často zatemňované zložitými úvahami.“ Cicero

2. Charakteristika osoby: To najkrajšie bolo v nej/v ňom ukryté…

3. Rozprávanie: Dnes som mal/mala rande so svojím mestom… 

4. Diskusný príspevok: Jeden deň bez zlozvyku/zlozvykov!

Maturanti dostali 2,5 hodiny na napísanie 1,5 až 3 strán textu po tom, čo sa na 15 minút mohli zamyslieť nad tým, ktorú tému si zvolia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Loading

...

Rozhodli sme sa okúsiť ich bolesť a v redakcii sme si podali jednotlivé témy v skrátenej verzii:

1. „Najjasnejšie pojmy sú často zatemňované zložitými úvahami," Cicero (úvaha)

Zamyslenie filozofa Cicera uzrelo svetlo sveta ešte v dobe starého Ríma. Dnes to už nemá význam, ale možno že to má význam, ale nie až taký. Môžeme to však povedať dvoma slovami: Áno, má pravdu. Aj myšlienky muža na takom významnom poste, ako je funkcia prezidenta hlavy štátu, môžu niekedy zaniknúť v zložitosti ich vyjadrenia. Niekedy nepomôže ani to, keď sú zachytené biele na čiernom, pretože analfabet nepochopí ich komplexnosť. Na druhej strane si myslím, že jasné pojmy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že tieto pojmy najviac vyniknú, chvalabohu, vo svojej jednoduchosti.

SkryťVypnúť reklamu

Zuzana Bodnárová

2. To najkrajšie bolo v nej/v ňom ukryté… (charakteristika osoby)

Róbertovi som závidel. Bol šikovný, pevný, ženy za ním šaleli, vedel sa hýbať, nebol ako ja. Aj keď pôsobil veľmi živo, vo vnútri bol veľmi strnulý. Napriek tomu som ho obdivoval pre jeho schopnosť zatriasť svetom takmer každej ženy. Bolo to obdivuhodné. Ale keď šlo o svet mojej ženy, chcel som byť jediný, kto ním otriasa. Keď som ich spolu nachytal, zdesil som sa. Robert bol majster v skrývaní sa. Hľadal som ho týždne. Keď som ho však našiel, zdrapil ho a odtrhol mu poklop. Skrutkovačom som ho rozpáral, vybral jeho vnútornosti a hodil ho o stenu. Zobral som si to najkrajšie, čo sa v ňom ukrývalo. Dve tužkové batérie, ktoré som potreboval do ovládača.

Filip Kúdela

SkryťVypnúť reklamu

3. Dnes som mal rande so svojím mestom… (rozprávanie)

Meškala, ako vždy. Teda, nie ako vždy. Vždy, keď som prišiel na stretnutie načas, už tam minútu bola a klepkala si po hodinkách a ak som náhodou minútu meškal ja, zavolala mi, že príde presne o desať minút. Prišla o štrnásť.

Konečne sme sa zvítali a išli sa najesť. Keď som sa jej spýtal, čo si dá, povedala, že kebab alebo pizzu. Možno burger. Nikdy si nedala záležať, aby nejakým spôsobom vynikla. Dokolečka chodila po svojej komfortnej zóne a keď som chcel chodiť s ňou, musel som jej za to ešte aj platiť.

Chodila oblečená zásadne v neóne, alebo ako označkovaná figurína z výkladu. Niekedy som časom až zabudol, akú má vlastne tvár. Má vôbec nejakú? Vraj niekedy mala. Vždy keď som sa ňou prechádzal, zakopol som o jamu, alebo mi pred nosom bez varovania prebehol nejaký nasratý okoloidúci. Akoby priťahovala nešťastné rozhodnutia a na každý dobrý nápad povedala, že sa to nedá, alebo si ho vypočula, polovicu spravila inak a na druhú sa vykašľala.

SkryťVypnúť reklamu

V noci sa menila na agresívnu ožranku, ktorá hulákala pod oknami ľudí žijúcich v centre a strkala do nevinných okoloidúcich. Ale vždy, keď som sa vedľa nej ráno prebudil, opäť to bola tá šedá tichá myška, o ktorej každý vravel, že má veľký potenciál, ale nevie ho využiť. Nechce. Neviem, prečo ju stále držím za ruku a ako dlho to ešte bude trvať. Asi stále v kútiku duše cítim, že má na viac a zaľúbil som sa do jej najlepšej možnej verzie.

Milujem ťa, Bratislava?

Marián Psár

4. Jeden deň bez zlozvyku/zlozvykov! (diskusný príspevok)

Vážené dámy, vážení páni,

dnes je výnimočný deň, o ktorý by som sa s Vami chcel podeliť. Po viac ako siedmich rokoch, jedenástich mesiacoch a troch dňoch som dospel k rozhodnutiu. Dnes bude ten deň, keď zmením to, čo definovalo môj doterajší život. Viem, že je najvyšší čas, no práve vy chápete, prečo toto rozhodnutie bolo tak náročné. Prišiel som ku vám, lebo mám odvahu si to priznať. Preto, vážené dámy a vážení páni, som tu, aby som sa Vám priznal s nasledovným:

SkryťVypnúť reklamu

Volám sa Peter, som alkoholik a dnes som si nedal pivo.

Peter Nagy

+ poetický bonus na záver:

Večerné pokušenie

Bol som vonku, pil som pivo,
potom mi však prišlo clivo.
Kamoška si tvrdé pýta,
chová sa jak krava spitá.

 

Alkoholu nebráňme sa,
tak si dám ja pomstu z lesa.
Potom zvraciam a som mimo,
lebo miešam tvrdé s pivom.

Michal Belej

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu