22 spomienok na školské výlety zo základky, ktoré by sme si hneď zopakovali

22 spomienok na školské výlety zo základky, ktoré by sme si hneď zopakovali

Vydané 22.2.2016 o 10:58

Počas školských výletov sme sa neučili, ale to nie je to jediné, čo sme na nich mali radi.

1. Jednoznačne najdôležitejšie bolo, že sme nemuseli ísť do školy.

2. Ruksačiky a šiltovky nám pripadali nesmierne cool.

Pri spätnom pohľade na fotky sa však  trošku červenáme.

3. Desiate, ktoré nám mali spríjemniť celý týždeň, vystačili len na hodinovú cestu v autobuse.

Každému maminka nabalila niečo iné a zrazu sa autobus premenil na all-you-can-eat.

4. Rezne.

Tie nesmeli nikde chýbať. Ani ten, kto za bežných okolností mäso nejedával, sa nezdržal.

5. Občas to niekoho žalúdok v autobuse nezvládol a všetci ostatní mali lepšiu zábavu ako pri sledovaní Pokémona. (Alebo sa pridali k nemu.)

Horšie bolo, že to bolo neskôr cítiť v celom autobuse. Hlavne v teple a bez klímy. Vtedy už nejednému zmizol úsmev z tváre.

6. Snažili sme sa otvárať okienka  v autobuse.

Keď niekto nezniesol veľa zákrut alebo bolo teplo, vkladali sme do nich všetku dôveru. Márne.

7. Autobus väčšinou vyzeral ako pozliepaný z papiera.

A aj sa tak triasol. Ale vtedy to nikomu neprekážalo. Hlavné bolo, že sme nemuseli byť v škole a boli sme bez rodičov.

8. Hunger games o tie najzadnejšie miesta a status „elity autobusu“.

9. Nadväzovali sme vzťahy s okoloidúcimi šoférmi.

Kývali sme, kričali sme... A ten neskutočný pocit radosti, keď niekto odkýval späť! Alebo nebodaj blikol svetlami. Nikdy sme nepredpokladali, že nás môže mať niekto tak rád.

10. No sedenie nebolo vždy všetkým po chuti.

Každý mal v autobuse niekoho, kto nemohol obsedieť na sedadle za ním.

11. „Cikpauzy“, ktoré okrem iného slúžili aj na doplnenie zásob sladkostí.

12. Nakupovali sme nepotrebné suveníry, ktoré sme aj tak postrácali.

Hoci nám rodičia neustále opakovali, že nemáme kupovať hlúposti, vždy sme cítili potrebu vyjadriť im vďaku. Za ich peniaze.

13. Rozchod na nejakom mieste nám dal pocit absolútnej nezávislosti.

Nikdy pred tým sme neboli takí voľní. Naozaj nikdy.

14. Na túrach sme si rozširovali vulgárnu slovnú zásobu.

A už sme tam? Ešte dlho? Kedy tam už konečne budeme? Mne sa nechce! Rád ich mal možno jeden človek z dvadsiatich.

15. To isté platilo pre ranné rozvičky.

Tie neboli nutnosťou na každom výlete, ale ak sa vyskytli...

16. Nočné hľadanie pokladov, pri ktorom sme mohli ostať dlho hore.

Cítili sme sa tak dospelo, až dokým nám neprestala svietiť baterka.

17. Pri bodovaní izieb sme všetko nahádzali pod perinu, len aby naša izba mala najvyššie body. Tie aj tak na nič neslúžili.

A v duchu sme sa modlili, že nadvihnuté periny si nikto nevšimne. Ale vždy tam bola tá podozrievavá učiteľka, ktorej sa proste niečo nezdalo.

18. Na diskotékach o ôsmej večer sme nachádzali prvé lásky.

Pri slaďákoch sa vždy všetko vyjasnilo, aj keď sa to niektorým nepáčilo. A najjasnejšie to bolo ráno, keď sa stávkovalo o tom, či je to dievča tehotné.

19. Keď bola večierka o deviatej, išiel každý hneď spať.

Ibažeby nie.

20. S vekom rástli priority a s nimi aj kreativita, ako čo najlepšie prepašovať alkohol.

Napríklad v uzatvárateľnom plastovom vrecku. Každý išiel na okraj svojich síl.

21. Alebo sa hľadali čo najtajnejšie spôsoby, ktorými sa mohli chalani dostať na izbu k dievčatám.

Chalani vtedy mohli konkurovať aj tajným agentom. Problém však mohol nastať, keď sa už na izbu dostali a zrazu zaklopali učiteľky.

22. Stará baba kričí, kričí, kričí, že jej tečie z pi... a z pi... a z pi...

...tvora do dvora, čistá voda studená. Alebo tá „nezmokli sme, už sme tu“? Všetci sme mali tú našu, na ktorej sme si dokazovali naše skryté talenty!

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?