Týchto 7 jedál nesmie chýbať na štedrovečernom stole Slovákov. Vieš vôbec prečo?
Vydané 21.12.2015 o 17:49
Každé jedlo má svoju symboliku.
1. Oblátky s medom
V niektorých regiónoch sa jedia s medom, inde s medom a cesnakom, niekde s medom a makom. Napríklad v Liptove sa vždy jedna oblátka odložila pre dušičky a jedna pre dobytok. Medom a cesnakom sa natierali aj čelá, aby sa mali všetci navzájom radi a aby boli zdraví.
2. Makové opekance
Alebo pupáky či bobaľky. Toto jedlo je súčasťou štedrovečernej večere, takmer vo všetkých regiónoch. Všade sa však volá a pripravuje inak. Označujú sa za najstaršie jedlo štedrej večere. Makový pokrm sa jedáva preto, lebo mak symbolizuje bohatstvo.
3. Štedrovečerná polievka
Najčastejšie kapustnica, ale aj kyslá hríbová polievka - napríklad v Novohrade - inde rybacia polievka alebo šošovica. V Liptove sa do kapustnice pridáva hrach, a to preto, aby prinášal zdravie. Alternatívou kapustnice je na východnom Slovensku jucha alebo mačanka. Špecifikom Oravy bola najmä v minulosti údená ryba v kapustnici. V tradičnej vianočnej kapustnici by nemali chýbať huby, tie ako dar lesa mali podporovať vzrast človeka a zaháňať starosti.
4. Jablká
Mnohé rodiny na Slovensku jedia v rámci štedrovečernej večere jablká. Jablko sa delí na toľko mesiačikov, koľko členov má rodina. Je to symbol toho, aby sa rodina aj budúci rok stretla v rovnakom počte. Inde sa z jablka veští – šťastný a zdravý bude ten, komu po prekrojení ostane v jablku hviezdička. Krížik v jablku znamenal chorobu a smrť.
5. Ryba
Najčastejšie vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom, ale dnes sa jedáva aj losos a iné exotické ryby. V minulosti sa počas Štedrého večera jedli aj údené ryby. Dôvodom bolo hlavne to, že Štedrý deň bol u katolíkov pôstnym dňom a veriaci sa museli zdržať mäsa. Dnešná klasická kombinácia, teda kapor so šalátom, sa na Slovensku začal jesť asi od 50. rokov minulého storočia. Dnes si ľudia šupinku z kapra vkladajú do peňaženky, aby mali v ďalšom roku dostatok peňazí.
6. Orechy
Tradičnou vianočnou potravinou sú aj orechy. Dnes najmä v koláčoch. V minulosti sa z orechov aj veštilo – dievčatá vkladali do škrupiniek sviečky za seba aj svojho milého a nechali ich plávať po vode. Ak sa škrupinky stretnú, mladí sa zoberú, ak sa nestretnú, pár sa rozíde. Škrupinky z orechov, ktoré do jednotlivých kútov príbytku hádzal najstarší člen rodiny, mali symbolizovať hojnosť.
7. Chlieb
Chlieb alebo vianočné pečivo je tiež jedným z najstarších tradičných pokrmov na celom Slovensku. Na Zemplíne sa kedysi piekol špeciálny chlieb kračún, do ktorého sa zapekali hrudy medu. Vianočný chlieb nesmel chýbať ani na Orave. V mnohých rodinách pretrváva zvyk, že sa na štedrovečerný stôl ukladá nenačatý chlieb ako symbol hojnosti.
