Mladý hejter: Bol som na Prodigy a Celeste Buckingham a dokopy by som im dal 10/10

Mladý hejter: Bol som na Prodigy a Celeste Buckingham a dokopy by som im dal 10/10

Vydané 19.11.2015 o 17:51

Každé vystúpenie by som si pozrel v o 10 rokov inej dobe.

Pondelok: Prodigy

November býva ten mesiac v roku, keď skutočný hudobný fanúšik nemá čo jesť, lebo živí ducha: vyhodil všetky peniaze na jesenné koncerty a fet s tým súvisiaci. Takže tentoraz sme sa v pondelok na otočku vybrali do Prahy na koncert Prodigy. To je jeden z tých koncertov, ktoré od malička vieš, že musíš dať, lebo šak rave a legendy a ten strašidelne vyzerajúci ujo čo startuje fajer. Vlastne celé detstvo dúfaš, že kým vyrastieš, neodídu do dôchodku a nenechajú v tvojom srdiečku prázdne miesto.

Keď si v autobuse žltej farby nechceš dať žiadny teplý nápoj z prášku, v ponuke nájdeš tretinkový plechový Gambrinus. To ale môže znamenať:

  • Gambrinus bude tiež zaradený medzi teplé nápoje                           
  • Gambrinus bude vytrasený ako moletka na jumpingu a z troch deci ti dve vyšumia na rozkrok
  • Gambrinus nebude

Stewardka to vyriešila na Šalamúna a potom, ako sme si opýtali tri pivká, doniesla JEDNO, lebo „Páni na predchádzajúcej ceste čo-to popili“ a „Máme len 4 plechovky na jednu jazdu.“ Vyrozumel som že jedna jazda je asi Praha-Bratislava a späť. Tlieskam.

Keď dorazíš na miesto koncertu v momente, keď z pódia počuť prvý song, znamená to, že šatňa je vypredaná a do tých 45 stupňov v tieni moshpitu musíš ísť s bundou. Vtedy som si spomenul, že aj ja som kedysi chodil na základnú školu a veľmi pragmaticky i s troškou sentimentu som si zaviazal vetrovku okolo pása. Počul som, že niekde to už znamená fešn.

Koncert bol v podstate celý fasa, bavil som sa, ale akoby mi tam niečo chýbalo. Jednak, nejakých 20 stupňov Celzia tam bolo navyše, ale to chápem, lebo vypredané Prodigy a november a smradlavý boty, voe. Nové treky mi akosi nesadli (i keď na Wild Frontier spravili mega klip) a mal som z nich pocit akejsi schématickosti: štandardný dramáč a do toho heslovité vykrikované refrény. Niektoré songy dosť naťahovali, dropy išli neskoro a showka tým pádom trochu klesala na dynamike.

Keď ale prišla chvíľa na Firestartera, Keith tam stál jak najväčší pán a bolo vidieť, že toto je klasická morda, ktorú dal už tisíckrát a prostě jelo to. Plný počet bodov dávam aj moshpitu, ktorý bol veľký jak dve tvoje obývačky a po vstupe doňho si si mohol preopakovať známe: Prach si, v prach sa obrátiš.

Desať lakťov do zubov z desiatich.

Čo nebola až taká sranda, bola cesta von z koncertu. Miesto sa volalo Forum Karlín a tie masy ľudí postupne asi 20 minút vychádzali cez dva metre široké dvere. Keby mali ISISáci nejaký blbý plán aj v Prahe, nie je šanca utiecť, všetci by sme sa tam v panike podusili, ale že bez srandy.

Určite by som si ich užil oveľa viac takých 10 rokov dozadu na Pohode, chýbali mi bomby ako Memphis Bells, Girls a tak. Ale dal by som im ešte jednu šancu na nejakom open air feste, to by šlo.

7/10.

Utorok: Celeste Buckingham

Čo spravíš, keď do redakcie príde e-mailom pozvánka na uzavretý krst nového EPčka Celestíny Buckinghamovej? Nájdeš doma najmenej pokrčenú košeľu a ideš na celebrity a chlebíčky.

K hudbe Celeste nemám žiadny vybudovaný vzťah a nelezie mi na nervy ani kvôli reklamám, lebo nekukám telku (to je teraz cool). Aj Run Run Run by bola celkom nezávadná a milá pesnička, keby ju všade netočili dokola ako kebab na tyčke.

Dievča má stále len 20 rokov a ono to je objektívne cítiť. Zahrala nám 6 songov a medzi nimi dala zopár príhovorov, ktoré boli presne to, čo ju stále oddeľuje od dospelých speváčok. Trocha viac sebavedomia nikdy nie je na škodu a trocha menej omáčok a sebazhadzujúcich vetičiek vieme vždy dať na kraj taniera. Ale vyrastieme, bude dobre.

Celeste sa asi ako jedna z mála (nik iný mi ale nenapadá, takže asi jediná) u nás snaží robiť niečo, čo sa približuje tomu, čo je cool v Amerike. Na rozdiel od inej detskej hviezdy Dominiky Mirgovej, ktorá nabehne do štúdia a povie: Poďme to urobiť čo najhoršie a najsedláckejšie ako to ide, Celeste si aspoň vyberá dobrých hudobníkov a snaží sa, aby to celé to dokopy znie akosi „uveriteľnejšie“. A po anglicky samozrejme aj znie.

To je však stále málo. Neviem, či to bolo publikom, ktoré pozostávalo z desiatok divných fejkových šoubiznisových ľudí, ale jej spevácky prejav mi prišiel... Slabý. Nemělo to koule. Ako by povedala moja kamoška: Chleba bez masti. A možno to je pred vypredanou halou úplne iné a verím tomu, že je. Ale dubstepové riffy v Run Run Run zabili, veru.

Cel tiež predstavila pesničku s názvom Unpredictible, čo je presný opak toho, čo so svojou partiou tvorí. Dúfal som, že slečna bude chcieť o niečo viac experimentovať, ukázať nejaký ten mladícky inovatívny prístup, hravosť, dotyk nespútaného adolescenta... Ale asi manažéri povedali, že teraz ešte nie, takže vlastne chápem.

Krstinový príhovor mala nestarnúca (hahahahahahahahahahaha) Sisa Peniaz Sklovska, ktorá asi 5 minút rečnila o Celestinej pokore a sebe. Najviac sa v dave zabávali ďalšie krstné mamičky Twiinsky, ale tak čo to už sú za celebrity, veď featuring so Snoop Doggom má dnes už každý smažák.

Celá tá sešlost mi prišla ako kombinácia stužkovej a vianočného firemného večierka na lodi (Rivers Club pod Ufom). Videl som veľa pekného aj dosť zlého oblečenia, umelé úsmevy a počul som... Počul som slepice rozprávať sa a chichotať sa vzadu počas toho, ako Celest ďakovala tým, čo prišli.

Za jednohubky dávam plný počet bodov, Eriku Judínyovú pozdravujem, že som ju čakal aj s jej čoklom (nemyslím Skrúcaného) a ona nikde. Celestíne želám, aby svoj potenciál urvala k stropu, lebo niečo mi vraví, že je to šikovné dievča, len sa neobklopuje kvalitnými ľuďmi. Uvidíme o 10 rokov.

3/10

Pochvalný bonus

Streda: The Cinematic Orchestra

K tomuto nebudem veľa. V Starej tržnici ste včera mali možnosť zažiť slovníkovú definíciu hudobného koncertu. Počúvam ich asi 10 rokov a pred troma som ich videl v upotenom MMC. Vtedy boli geniálni a boli aj včera a majú ďaleko od toho, aby sa mi zunovali. Asi tretí nový trek mi prišiel trochu rozťahaný a ten drop nie a nie prísť, ale veď Let It Roll je už za rohom. Inak som nemal slov.

Ešte pred nimi hral Dorian Concept svoj live act, ktorý bol síce fasa, ale oveľa lepšie by som si ho vedel predstaviť ako afterpárty dídžeja. Predsalen, o 8 večer nestíhaš byť v nálade na takého knoflíčkara. A točil tými gombíkmi fakt dobre.

Cinematicov bolo dokopy 13, doniesli si dve speváčky, černošku a belošku. Obidve boli bezchybné, ale tá svetlejšia zaspievala taký slaďák, že keby som vyronil slzu, aj tá sa rozplače. Čo ma ale najviac pozitívne prekvapilo a temer aj dojalo, bolo publikum.

Obecenstvo býva najväčším problémov koncertov, lebo väčšinou natrafíš na hovädá, ktoré sa nevedia správať. V živote som nezažil také disciplinované publikum počas tichých pasáží, ako včera, prisámbohu. Nechcelo sa mi veriť. Wáu.

Pri šatni sa ma jedno dievča spýtalo, či to ja som mladý hejter, povedal som, že nie, že sú to fámy. Pozdravujem.

10/10, keby tam bola frajerka, dám 11/10.

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?