Sedem mladých párov ti ukáže, že svadba nie je len strohý sobáš a veselica v kulturáku

(Zdroj: Katta Tubio)
Sedem mladých párov ti ukáže, že svadba nie je len strohý sobáš a veselica v kulturáku

Slovenská svadba už dávno nie je taká, akú si ju pamätajú naši rodičia.

Hudobný festival na horách

Zuzana (31) a Pavol (36), máj 2014, Nižná Boca

Keď si spevák Lyrik zo skupiny Zlokot bral architektku Zuzanu, rozhodli sa pri príležitosti svojej svadby ujsť z mesta na kopce Nízkych Tatier. A to hneď na niekoľko dní.

„Svadba bola výsledkom polročného a pragmatického spoločného plánovania. Cieľom bolo stretnúť rodinu a nechceli sme, aby sa o tretej v noci rozutekali do taxíkov a najbližšie sa videli o 10 rokov. Na nápad viacdňovej svadby som prišla hneď na prvej svadbe, kde som bola pozvaná aj na hostinu a bola to svadba Paľovej sestry, keď sme spolu ešte len začínali chodiť,“ vysvetľuje Zuzana.

Svadobný odev vyriešili pragmaticky. Ženích vyberal oblečenie v obchodoch s tým, aby boli kusy nositeľné aj po svadbe. Nevesta zase zvolila jednoduchú kruhovú sukňu a korzet z výpredaja a celý look doplnila vlastnoručne vyrobenou partou. Podobne vyriešili aj ubytovanie pre hostí, ktorí sa museli zmestiť do spoločenskej miestnosti na chate. Punkovú náladu svadby avšak nezdieľala matrikárka, ktorej bolo treba vysvetľovať, prečo sa musí štverať kvôli obradu na kopec a tak sa celý obrad konal pod kopcom.

"Je to párty života a preto ju treba natiahnuť na minimálne dva dni. Začnete v piatok poobede obradom a skončíte v nedeľu kapustnicou a pivom na vyrovnanie."

„Náš nekompromisný prístup urobiť si svadbu podľa vlastných predstáv a odzbrojujúca nedotiahnutosť množstva detailov hostí trochu miatla a nezostávalo im nič iné ako vykašľať sa na očakávania a užiť si ju. Rovnako členovia rodiny nemohli namietať, boli pozvaní ako hostia a nie ako organizátori. Toto odporúčam všetkým, čo chystajú svadbu. Ak sa rodine svadba nepáči, nech si zorganizujú vlastnú,“ radí nevesta.

Svadba mala zaujímavý line-up s interpretmi, ktorí bežne vystupujú na Pohode: „Keďže Lyrik je z hudobnej branže, zo svadby sa stal malý súkromný rodinný dvojdňový festík. Prím hrala Vydrapená bužírka, ktorá cez deň v krojoch neúnavne húdla ľudovky a večer nám ako V.B.P.S. zahrali do skoku číry punk. Medzitým to skultúrnila Katarzia a na druhý deň prišli miestni alternatívci Barbarossa, hral ženíchov Zlokot a rapoval Bene. K obedu nám hral Profesor Zaplátaný a DJ Reverend si strihol okrem cutting edge diskotéky aj rolu nevestinho svedka, DJingu sa chytil aj Spank a tiež lakťáky zahral Nabis.“

Po roku hodnotí Zuzana svadbu so 60 hosťami ako nezabudnuteľný zážitok a má ďalšiu radu pre budúce nevesty. „Je to párty života a preto ju treba natiahnuť na minimálne dva dni. Začnete v piatok poobede obradom a skončíte v nedeľu kapustnicou a pivom na vyrovnanie. Krásne a nezabudnuteľné chvíle sme ale mali s kamošmi – pomáhačmi už deň predtým. Makalo sa ako o život do tretej rána, ale stále s dobrou náladou.“

Žúr v paláci

Tereza (24) a Michal (26), jún 2015, Pisztoryho palác – Bratislava

Tereze a Michalovi sa podarila svadba vo veľkom štýle s nízkym rozpočtom. Počiatočný problém s priestorom vyriešili v spolupráci s kamarátmi, ktorí mali svadbu v Pisztoryho paláci víkend pred nimi. Priestor získali za relatívne nízke peniaze a hudbu, tortu a personál si poriešili s pomocou priateľov, aby mohli zorganizovať svadbu v duchu, ako keby išli kaliť s kamarátmi do mesta. Ale až po kostole, keďže obrad mali v kostole Panny Márie Snežnej.

„Najťažšie bolo určite prekonať naše počiatočné neúspechy s vybavením priestoru a cateringu. Došlo aj k depkám a konfrontáciám, či vôbec organizovať svadbu, či sa jednoducho nezobrať na tajňáša niekde ďaleko v pokoji na lazoch. Vždy sme však mysleli na to, ako môžeme pekným večerom potešiť nielen nás, ale aj rodinu a blízkych kamošov. Zorganizovať niečo, čo by bolo autentické, malo atmosféru a ľudia by na to radi spomínali. A myslím, že to presne nás hnalo dopredu. A zároveň sme po večeroch vždy vysedávali pri počítači a zápisníku, a spoločne vymýšľali, to bolo tiež super,“ zhodujú sa mladomanželia.

"Od začiatku sme vedeli, že naša svadba bude pekná, a že si ju vieme zorganizovať podľa seba a bez veľkého rozpočtu.“

Nevesta vyriešila šaty bartrom od spolužiačky z VŠVU Johanky Grigárovej, ktorá študuje textilný dizajn na VŠVU a pôsobí pod vlastnou značkou Ushy.té s dôrazom na minimalizmus, aby si ich mohla obliecť aj po svadbe. Michal zase siahol po obleku z promócií, ktorý doplnil martenskami zo služobnej cesty v Kanade.

Celkovo sa svadby zúčastnilo asi 150 hostí a to manželia počítajú aj votrelcov, ktorí prišli na ich svadbu ako na žúr. Ani na tejto svadbe nechýbal hudobný line-up – hrali Pjoni & Ink Midget, Electric Sabina, Martinovi cigáni, Príliš Dlhé Diely.

„Terezkina rodina mala predstavu o svadbe ako o rodinnej 'sešlosti', my sme však chceli naopak skôr svadbu pre blízkych kamarátov, na ktorej by samozrejme mala svoje miesto aj rodina. Vedeli sme sa však konfrontovať všetkým tlakom, nejako to ustáť a nasledovať vlastný názor a rozum.“

Odozvy na svadbu nenechali na seba čakať a ozývali sa aj po mesiacoch, že by si takúto akciu radi zopakovali. Preto Michal a Tereza rozmýšľajú, že na tridsiate výročie zopakujú svadbu s tými istými hosťami. Ak sa toho dožijú. A svadba podľa ich vlastných predstáv určite stála za to: „Určite by sa dalo zaplatiť si svadobného manažéra, veľký catering či Wiegerovu vilu, čo by z našej svadby spravilo možno ešte dokonalejšiu udalosť. My sme však od začiatku vedeli, že naša svadba bude pekná aj bez toho všetkého, a že si ju vieme zorganizovať podľa seba a bez veľkého rozpočtu.“

Viac fotografií zo svadby nájdeš tu.

Svadba v stodole so zombie fotením

Viera (30) a Martin (33), máj 2014, Chvojnica

Svadba Viery a Martina so 65 hosťami, civilným sobášom a vlastným DJom mala byť predovšetkým svadbou v pohodovej atmosfére s ich najbližšími. „Nechceli sme mať štandardnú svadbu v hoteli v ‚nóbl‘ štýle, kde budú mať všetci róby a vysoké topánky,“ vysvetľuje Viera.

Výber miesta preto padol na chatu neďaleko Myjavy. „Na samote nad dedinou Chvojnica je chata so stodolou, kde sme v rámci nášho hobby – dobrovoľníčenia v neziskovke Plusko – organizovali veľa akcií a školení pre mladých. Dá sa tu ubytovať asi 40 ľudí, má vlastnú kuchyňu, priestory na prípravu, vedľa je veľká stodola a naokolo krásna príroda,“ opisuje miesto nevesta.

Z výberu miesta sa tešili najmä priatelia páru, ktorí tam s nimi strávili množstvo pekných chvíľ. Rodičia boli z výberu trochu prekvapení, no neprotestovali: „To miesto nám zabezpečilo veľmi rodinnú párty atmosféru – deti sa hrali vonku, ľudia posedávali na podstienku, mohli sa v pohode vytancovať v letných šatách a na nízkych podpätkoch.“

Prípravy svadby trvali niekoľko mesiacov. „Najťažšie bolo upraviť priestor – zanedbanú, nepoužívanú stodolu, ktorá bola len skladiskom, sme kompletne vyupratovali, časť sme dokonca vymaľovali – to nám spolu s výzdobou trvalo tri víkendy.“

„Deti sa hrali vonku, ľudia posedávali na podstienku, mohli sa v pohode vytancovať v letných šatách a na nízkych podpätkoch.“

Svadobnú róbu vyriešila Viera pomerne rýchlo. „Šaty som chcela jednoduché, pohodlné a nechcela som do nich veľa investovať. Podmienkou bolo, nech to nie sú klasické svadobné šaty. Kúpila som ich v obchode so spoločenskými šatami.“

Svadobný deň Martina a Viery neprebiehal úplne štandardne, ale mali svadobné dni dva – najprv obrad na úrade a svadobnú oslavu až o týždeň neskôr. „Úradná svadba bola pre nás len formálnym potvrdením toho, čo žijeme a párty bola priestorom na to, osláviť toto rozhodnutie s našimi najbližšími.“

Vyše rok od svadby si nevesta nespomína na nič, čo by im nevyšlo: „Všetko, čo sme si naplánovali, sa nám podarilo aj zrealizovať. Bonusom bolo netradičné svadobné fotenie od Tomáša Pospíchala. „Fotografa Tomáša sme poprosili o špeciálnu sériu fotiek. Máme radi zaujímavé veci, tak sme sa ponúkli, že ak má nejakú vlastnú výzvu, ktorú by chcel zrealizovať, tak ju môže na nás vyskúšať. Prišiel s nápadom zombie a z výsledku sme všetci nadšení.“

Viera tvrdí, že svadobný deň pre ňu nebol tým najdôležitejším dňom v živote. „Svadbu sme sa snažili pripraviť tak, aby nám bolo všetkým spolu dobre. Bola to najlepšia párty v mojom živote a námaha naozaj stála za to,“ hodnotí s odstupom času Viera.

Viac svadobných zombie fotografií nájdeš tu.

Záhradná slávnosť

Marika (38) a Tomáš (32), jún 2014, Svätý Jur

Marika a Tomáš sa po ôsmich rokoch spolužitia rozhodli pre svadbu vo veľkom štýle s civilným sobášom v záhrade Wiegerovej vily. Svadbu so 130 hosťmi sa im podarilo zorganizovať v priebehu troch mesiacov po zásnubách aj za pomoci eventovej agentúry Veryberry. Cieľom bolo vytvoriť atmosféru, v ktorej by sa hostia cítili príjemne. Preto v programe nechýbala folklórna skupina Muzička a DJ Vlado Čabák, do hostiny zakomponovali aj čajový obrad a zmrzlinársky kútik. O deti sa postarala babysitterka a nechýbal ani kúzelník.

„Obaja sme sa zhodli na tom, že chceme mať svadbu ako žúr a stretnutie pre tých, ktorých máme radi – rodinu a kamarátov – a svadba je na to ideálna. Áno, mala som nostalgické spomienky z detstva na parádne trojdňové dedinské svadby v kulturákoch, ale na to sme neašpirovali, chceli sme mať pri sebe blízkych a rodiny, a aby tí odchádzali so zážitkom. A chceli sme niečo na štýl letnej záhradnej slávnosti, mimo sterilných sobášnych siení a hotelových reštaurácií, a v nám blízkej estetike, čomu vyhovoval ešte neobjavený priestor Wiegerovej vily so záhradou a práce šikovných dekoratérok z Ponk Rentals,“ opisuje svadbu Marika.

"Mala som nostalgické spomienky z detstva na parádne trojdňové dedinské svadby v kulturákoch, ale na to sme neašpirovali, chceli sme mať pri sebe blízkych a rodiny, a aby tí odchádzali so zážitkom."

Známa streetstyle blogerka zapojila do svadby aj svojich známych, preto šaty navrhla Mária Štraneková, šperkárka Mia Čopíková vytvorila zlatý opasok a sandále vytvorila na mieru Zuzana Serbak. Oblek, košeľu a kravatu pre ženícha zase navrhol Nikolo Bertok. Jediná vec, ktorá sa nepodarila zorganizovať, bol minikoncert kapely Walter Schnitzelson, avšak pár s koncertom počíta na diamantovej svadbe.

„Reakcie boli z rôznych strán pozitívne, aj po roku svadobčania v dobrom spomínajú. Napríklad jedných kamarátov ich účasť presvedčila o tom, že svadba nemusí byť zošnurovaná, úplne tradičná vec, a tí sa brali toto leto u seba na záhrade, takže ju považujeme za úspešnú,“ uzatvára Marika.

Viac fotografií zo svadby nájdeš tu.

Nevesta chodí v čiernom

Beáta (29) a Dalibor (32), august 2015, Turzovské jazerá – Gelnica

Niekomu sa môže zdať iracionálne, keď zásnuby prídu už po troch mesiacoch vo vzťahu. Ale Dalibor a Beáta tvrdia, že za ich rozhodnutím bola láska, atmosféra Barcelony a veľa sangrie. Svoje áno si povedali pod vŕbou pri Turzovských jazerách, čoho sa zúčastnilo viac ako 70 hostí.

Beáta nemala so svadbou veľké plány, ale situácia sa vyvŕbila inak: „Mala som skromnejšie predstavy o svojej svadbe, mala pozostávať z poslania SMS, že som sa niekde vydala, ale prišiel Dalko so svojím smutným pohľadom a veľkými predstavami a obmäkčil moje srdce. Nakoniec som to samozrejme musela celé vybavovať ja, pretože nemal čas. Ale bolo tam všetko, čo mám rada: príroda, dobré jedlo, dobrá hudba, pekné šaty, pekní ľudia a svetelná technika.“

„Možno to vyznie pateticky, ale myslím, že keď niekoho milujete, je to ten najdôležitejší deň a pri spomienke, aká skvelá veselica to bola, by som si to určite zopakovala. Berte sa z lásky, odporúčam všetkým." #ligazanetehotnenevesty

Príprava na svadbu trvala tri týždne a to zahŕňalo aj šaty na mieru od návrhárky Denisy Dovalovej a svadobný oblek z dielne Mirky Horkej. Beáta nakoniec musela upustiť od čiernych šiat, ktoré by podľa nej staršie osadenstvo nerozdýchalo a tak zvolila kompromis medzi čiernou a bielou – šaty v šedej farbe.

Program na svadbe sa tiež vymykal konvenciám, pretože vďaka line-upu DJ-ov svadba pripomínala záťah v Nu Spirite. Na svadbe vystúpili Profesor Zaplatany, Effiks, Jimmy Pé, Ink Midget, Pjoni, Anna Unused Word a aj ženích pod svojim stagovým menom Stratasoul.

Aj keď východniarska svadba je slušný výkon, nevesta by do toho šla znovu: „Možno to vyznie pateticky, ale myslím, že keď niekoho milujete, je to ten najdôležitejší deň a pri spomienke, aká skvelá veselica to bola, by som si to určite zopakovala. Berte sa z lásky, odporúčam všetkým. #ligazanetehotnenevesty“

Ľudová svadba v skanzene

Ela (29) a Marek (28), august 2014, Starý Klíž

Ela a Marek usporiadavali svadbu v tradičnom duchu pre asi 80 hostí v skanzene Starý Klíž pri Partizánskom. Ich civilný sobáš trval asi päť minút a na svadobnej hostine im hrali Sendreiovci, Juraj Schweigert & Groove time a DJ.

Mladomanželia nechceli žiadny kultúrny dom, kaštieľ, ani zámok, ale príjemnú párty vonku. „Myslím si, že trend už ide týmto smerom. Každý rok je viac a viac možností mať inú svadbu, ako tú, na ktorú boli zvyknutí naši rodičia,“ tvrdí Ela. Napriek tomu, že bola svadba trochu netradičná, pár rodina podporovala. „Svadba je o mladomanžech, ale je to aj oslava s rodinou a priateľmi, takže sme ju plánovali tak, aby sa páčila každému. Kompromis sme urobili pri koláčoch – výslužky zabezpečili rodičia a my sme poprosili niektorých hostí, aby upiekli nejaký nenáročný koláč. Tie potom boli na svadobnom stole a vďaka tomuto nechutili a nevyzerali všetky rovnako,“ hovorí Ela.

„Väčšina hostí spala v skanzene a ráno sme si dali spoločné raňajky. Cítila som sa ako na festivale.“

Svadbu postupne začali plánovať asi rok dopredu, čo si však naplánovať nemohli, bolo počasie: „Plánovala som pretancovať celú noc vonku, ale podvečer začalo pršať, tak sme sa presunuli dovnútra. Bol to malý priestor, ale oveľa osobnejší ako poloprázdne sály.“ V rámci svadobného dňa však mladomanželom nezvýšil čas na tradičné svadobné fotenie.

Svadbe v skanzene Ela prispôsobila aj svoj svadobný outfit. Na hlave mala kvetinový veniec a šaty od slovenskej navrhárky Andrey Pojezdálovej tiež niesli ľudové prvky: „Vedela som, že mala kolekciu s ľudovým motívom, takže som sa hneď rozhodla. Veselica bola v skanzene a obrad na lúke, takže som chcela šaty, s ktorými sa dá ľahko manipulovať a majú na sebe ľudový motív.“

Podľa nevesty svadba vyšla, všetci sa dobre zabávali. „Väčšina hostí spala v skanzene a ráno sme si dali spoločné raňajky. Cítila som sa ako na festivale.“ Ela tvrdí, že všetky stresy a prípravy stáli za to, lebo svadobný deň považuje za jeden z tých najdôležitejších v živote.

Slovensko-anglická svadba vo vinohrade

Eva (29) a Matthew (34), august 2014, Svätý Jur

Na slovensko-anglickú svadbu vo Wiegerovej Vily vo Svätom Jure prišlo asi 80 hostí. Pár mal civilný sobáš, na veselici im hrali príbuzní hudobníci, DJ a indie-rocková kapela Electric Flash. Snom Evy a Matta bola svadba vonku s mixom slovenských a anglických tradícií, dôležité pre pár bolo, aby sa dobre zabávali oni, ale najmä hostia. To im aj vyšlo: „Páčilo sa slovenským, britským aj ďalším zahraničným hosťom. Vraj to bola ‚the wedding of the year‘, hoci je pravda, že v tom roku nikto iný zo známych či rodiny svadbu nemal.“

Svadbu pár pripravoval asi rok, keďže Eva s Mattom žijú v Anglicku. „Vianoce aj Veľkú Noc sme trávili organizovaním logistických záležitostí, behaním po úradoch. Niekoľkokrát sme z Anglicka leteli s kuframi plnými bublifukmi, ceruzkami, slnečnými okuliarmi a inými vecami na svadbu.“

Šaty pre Evu neboli žiadnou veľkou dilemou. „Päť hodín som vyrábala vejáriky s programom dňa a vlajočky na cupcaky, no šaty som vybavila za 10 minút. Ani som si nekupovala žiadne svadobné časopisy, v Monsoone v Anglicku som si vyskúšala asi troje šiat a potom ich vo výpredaji kúpila za 65 libier.“ Mejkap aj vlasy nechala na vizážistku a väčšinu svojho svadobného dňa strávila bosá.

„Päť hodín som vyrábala vejáriky s programom dňa a vlajočky na cupcaky, no šaty som vybavila za 10 minút."

Tradičný boj medzi rodičmi a mladomanželmi sa v tomto prípade nekonal. „Manželovi rodičia a kamaráti sa tešili na typické slovenské zvyky a jedlo, nedaždivé počasie a free bar. Moji rodičia nás zas podporili vo všetkých extravagantných nápadoch.“

Eva si s odstupom času spomína aj na pár drobných nedokonalostí: „Bolo málo zmrzliny. Autobus nevedel vyjsť hore kopcom na miesto svadby a mnoho hostí muselo do strmého kopca šliapať peši. Cestou naspäť zasa vodič autobusu nabral obrovský konár a rozbil okno, no väčšina britských hostí bola taká podgurážená, že si to vôbec nepamätajú.“

Napriek tomu, že nevestu stál svadobný deň veľa námahy, nemyslí si, že to bol najdôležitejší deň jej života. „Pre mňa je dôležitejší deň, keď som moju polovičku spoznala, ale svadobný deň bol určite nezabudnuteľným a všetky nevesty by si ho mali poriadne užiť,“ uzatvára Eva.

Viac fotografií zo svadby nájdeš tu.