Nikdy som nebola v gay bare, tak som sa cez víkend nechala zatiahnuť hneď do piatich

Nikdy som nebola v gay bare, tak som sa cez víkend nechala zatiahnuť hneď do piatich

Vydané 26.8.2015 o 16:52

Eastern Hipster a Reň Zelná sa tento víkend vybrali na záťah po gay baroch. A takto to v nich vyzerá.

Tancujem v kácečku v kruhu lesbičiek, jedna z nich ma chytá za ruku a ťahá ma za sebou na terasu. Premeria si ma od hlavy k pätám a je jej hneď jasné, že sem úplne nezapadám a tak sa ma pýta, čo tu robím a ja na to len: „Píšem článok o gay podnikoch.“

Ale to veľmi predbieham, pretože moja púť po gay baroch začala asi o deň skôr, keď som sedela na svojej intrákovej izbe a pozerala sa na kopu oblečenia. Po chvíli premýšľania, o tom, či si vezmem môj super flitrovaný top, som napísala Eastern Hipsterovi a prosila ho o radu, čo si obliecť. Hipster ma však uzemnil vetou: „Ideš tam ako pozorovateľ, nie ako objekt!“

Tak som nahodila prudký normcore a bola som pripravená skúmať všetky tie mnou neprebádané miesta. Teda aspoň fyzicky pripravená, nevedela som však, čo mám presne čakať. Gay podniky som poznala len z filmov a seriálov a predstava polonahých mužov v kožených gatiach s dierami na zadku ma celkom desila. Nenechala som sa však odradiť a stretla som sa s Eastern Hipsterom na dohodnutom mieste. Naša púť mohla začať...

1. Be Happy Club, Vysoká 20

Reň

Vchádzame do prvého gay baru, ktorý je v podzemí, ukrytý pred zrakmi ľudí. Prvé slová, ktoré začujem od barového pultu, sú „... No a tie tri sestry sú lesby...“ Takže sme vošli dobre. V bare je pološero, barman nám zapaľuje sviečku. Pôsobí to tu ako miesto na stretnutia pre ľudí, ktorí nechcú byť veľmi videní a chcú mať svoje súkromie. Pri vedľajšom stole sedia dvaja oblekáči a nad pivom nadávajú na politikov, takže si tu pripadám skoro ako v každej inej krčme, až na to, že tu na stene visia akty vyšportovaných mužov a v telke, ktorá je rovno predo mnou, ide prezentácia s fotografiami polonahých mužov.

Z reprákov som čakala nejaké teplé disko, ale hrá prevažne drsná česká muzika, až do momentu, keď začne hrať hit z obdobia, keď som mala 11 – Bro'Sis – I Believe. Začnem si spievať a vtedy ma Eastern Hipster necháva na chvíľu samú pri stole a ja sa nemusím báť toho, že by ma prišiel otravovať nejaký nadržaný chlap. Nie, že by tu žiadni neboli, len nie som ich cieľovka. Predtým, než odídeme, ešte skočím na záchod a tu ma prekvapuje jedna vec – doska na dámskych záchodoch je zdvihnutá, čiže tu bol predo mnou očividne nejaký muž. Je to tu ako obrátený svet, kde v podniku chodia muži na babské, lebo chalanské sú plné.

Eastern Hipster

Tento podnik je pre mňa pozostatkom z čias, keď sa na Vysokej koncentrovala časť gay nočného života a bola menšou dvojičkou pre gay klub Barbaros, ktorý sa nachádzal kúsok vyššie. Majitelia a názvy sa menili, zatiaľ čo priestory Barbarosu prešli značnou renováciou, interiér tejto Happy pivnice sa veľmi nezmenil.

Aj keď toto miesto má v názve klub, klub to rozhodne nie je, ale skôr kaviareň. A aj keď ma názov vyzýva na to, aby som bol šťastný, podnik mi veľa dôvodov na to nedal. Teda okrem jukeboxu, ktorý ponúka možnosť sa zoznámiť so širokou paletou coververzií naspievaných Helenkou Vondráčkovou, o ktorých som ani nevedel (Já půjdu dál / I Will Survive). Takže sa hudba mení podľa hostí v podniku. Keď sme prišli, tak hral Rammstein, potom sa ozvala Olivia Newton John, nemohla chýbať Abba a keď zaznela Aneta Langerová, bolo mi hneď jasné, že do podniku dorazili lesby. Takže toľko k pozitívam podniku. Jukebox.

Inak ide o tmavú pivnicu, kde sa môžu gayovia skryť pred zrakmi sveta, čo je dôsledkom zvláštneho predsudku, že gayovia by sa mali schovávať. Pokiaľ nie ste starý pán a nemáte rande s mladým zajačikom, čo sa stalo o stôl vedľa.

Zaujímavosťou tohoto podniku je cenotvorba. Skoro všetky ceny v podniku sa končia na 57 centov. Dôvodu nerozumiem, ale možno sú poverčiví a potrebovali do cenníku nejako napchať sedmičky. Tak sme si dali Krušovice za 1,57. ČIN! ČIN!

2. Blue Star Club, Banskobystrická 18

Reň

V Modrej ustrici, teda Hviezde, nás víta veľmi zlá disko hudba a opité skupinky dievčat a chlapcov. Pri stole vedľa sa barman háda so skupinkou gayov o 50 eur: „Niekto z vás tie peniaze musí mať vo vačku!“ Chvíľku rozmýšľam, prečo práve vo vačku a potom mi napadne, že ich chce možno prešacovať a tak sa stále obzerám. Obchytkávačky sa však nekonali a chlapci sa po kultivovanej hádke opäť zložili na účet a o chvíľku bol pokoj. 

Chceli sme si s Eastern Hipsterom objednať nejaký špeciálny drink, ale nemali ho a tak nám barman namiesto toho odporučil Sex na pláži. Poobzerala som sa po klientele v tomto podniku a povedala som, že ja si dám teda iba „Na pláži“.

Pripíjame si a vtedy z repárku začína hrať remix pesničky od Hex-u: „A nie je to zlééé! A nie je to zléé!“ Ale verte mi, bolo to dosť zlé. Dopíjam Na pláži, siaham po grepovičke a akurát, keď dopíjam poslednú kvapku aj z nej, si ku mne pričupne nabúchaný chlapec v bielom tričku a chce si so mnou pripiť. Keďže si nemám čím pripiť, chlapík odchádza a ja plačem nad stratenou príležitosťou skamošiť sa s nabúchaným gayom. Možno nabudúce a možno na pláži.

Eastern Hipster

Neviem prečo, ale stále si neviem zapamätať názov tohto podniku a mám nutkanie ho volať Modrá ustrica. Asi to bolo tým, že som do neho pred dvoma rokmi náhodou zablúdil opitý a obkolesila ma banda starších pánov, ktorí mi kupovali drinky, chceli so mnou tancovať a keď sa ma začali pýtať na moje sexuálne preferencie, došlo mi, že tie drinky asi nebudú úplne zadarmo. Tak som sa na nich usmial, zobral si veci a ušiel.

Teraz som si prišiel s Reňou pripomenúť tieto bolestné spomienky na nadržaných pánov v rokoch, akvárium a parostroj.

Vojdem dnu a parostroj nikde. Som sklamaný.

A namiesto pánov v rokoch je tam stôl hádajúcich sa gayov o peniaze. Hovorím si: „Buzny, s nimi sú len problémy!“

Nechceli sme už pivo, a rozhodli sa dať si nejaký miešaný drink. Prvá voľba padla tematicky na nápoj s názvom Blue Star, ale keďže nemali do neho ingrediencie, čašník nám poradil: „Dajte si Sex na pláži.“

Toto leto ma môže pri troche šťastia stretnúť maximálne už len sex na Draždiaku, ale prikývli sme. A poviem vám, už dlho som si nepripadal tak teplo ako s ružovým drinkom na stole. Škoda, že nemal dáždniček. Ochutnal som a ak som po tomto nedostal diabetický záchvat, tak ho asi už nedostanem nikdy. Reňa mi hovorí históriu miešaných nápojov, že väčšina vraj vznikla v čase prohibície, aby zamaskovali chuť alkoholu. A ja si hovorím, že ak v čase prohibície museli piť toto, tak to museli byť veľmi ťažké časy.

3. Apollon Club, Panenská 24

Reň

V Áčku prvýkrát platíme vstupné a dokonca ja ako žena, platím vstupné o tri eurá vyššie ako Eastern Hipster. Sprvu som samozrejme pohoršená, lebo v kluboch sa takéto veci ženám predsa nestávajú, potom mi však dajú jednu marhuľovicu zadarmo a razom na všetko zabudnem. Verím, že podobne sú na tom aj ostatné dievčatá, ktoré som v podniku mala možnosť stretnúť. Opäť vchádzame do podzemia a všade musíme skláňať hlavy, aby sme si ich nebuchli do zárubní a stropov. Je to tu skoro ako v hobitej dedinke, teda až na tú vysokú koncentráciu gayov a striptérske tyče.

K baru sa predierame cez malú miestnosť, kde sa odohráva diskotéka. Hetero ženy tu tancujú lascívne tance s gaymi a robia s nimi veci, ktoré by podľa mňa nikdy heterákom nedovolili. Zábava na parkete je celkom „hot“, v hetero verzii by ma to tu vôbec nebavilo, pretože by to bola tiež riadna salám párty, ale sledovať všetkých tých gayov, ktorí vedia celkom dobre tancovať, bolo zaujímavé.

Po ďalšej grepovičke idem znovu otestovať babské záchody. Postavím sa v rade za chlapca a on ma pustí pred seba. Chlapec. Na babských záchodoch. Tak teda ďakujem! To sa mi asi vracia za všetky tie razy, keď som okupovala kabínky na pánskych záchodoch.

V istom momente sa s Eastern Hipsterom chladíme na terase a popíjame grepovičku a z diaľky sa na mňa usmieva nejaký chlap a žmurká po mne. Vybral si naozaj skvelý revír na lovenie žien. Nám našťastie ide o chvíľu nočák a tak ho nechávam v Áčku napospas ostatným dievčatám, alebo chlapcom.

Eastern Hipster

Apollon Club je pre mňa niečo ako stará senilná babička bez zmyslu pre realitu, ku ktorej sa mi vôbec nechce chodiť, ale napriek trucovaniu u nej aj tak raz za rok skončím.

Klub známy ako Áčko je pre mňa niečo, čo sa zrodilo v 90. rokoch a v 90. rokoch aj zostal zaseknutý, preto som Reňu upozornil, aby sa pripravila na poriadnu gadžovskú zábavu, diskosvetlá a paru z parostroja.

Keď som do Áčka išiel prvýkrát, známi ma upozornili na to, že je to tam tak zlé, až je to zlé a pre tento podnik treba mať určitú dávku nadhľadu. A pod nadhľadom treba rozumieť nadmernú konzumáciu alkoholu, aby ste to tam vydržali a prísun treba dodržiavať v pravidelných intervaloch, aby ste sa mohli aj zabaviť.

Okrem víkendových diskoték klub ponúka napríklad aj karaoke utorky („Can’t liiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiv, if living is vidaút júúúúúúúúú!“) a dokonca istý čas sa v podniku konala takzvaná Naked party. Čo to znamená? Znamená to, že som zaplatil vstupné, zobrali mi oblečenie, zabalili ho do čierneho vreca a ja som potom sedel pri stole v slipoch, pil pivo a cítil sa trápne, zatiaľ čo chlapec kúsok odo mňa pozeral na porno a masturboval. Ach, tie traumy z detstva.

Teraz si pri vstupe biletár vypýtal odo mňa 2 eurá (tuším zlacneli) a od Reni 5, čo je asi jediné miesto v Bratislave, kde sú ženy diskriminované týmto spôsobom. Niekto to považuje za nespravodlivé, ale ja už som si viackrát zažil dievčatá, ktoré prišli do gay klubu s domnením, že všetci muži tam budú kaderníci a všetci s nimi budú chcieť tancovať. Ale ani vysoké vstupné nezastaví ženy, ktoré sa každý víkend objavujú v Áčku. Niekto ich označí ako „fag-hags“, čo je termín, ktorý sa používa pre ženy, ktoré sa obklopujú homosexuálmi. Ja pre ženy v Áčku radšej používam termín „spité hulvátky“, lebo viac zodpovedá realite.

Obzrel som sa po klube a hovorím si, že sa budem musieť opiť, aby mi muži prišli krajší a aby som sa vedel zabaviť. Muži mi krajší neprišli, veľmi som sa nezabavil a iba som sa opil. Ale tak kolotočiarska hudba s parostrojom vo mne vzbudili dávku sentimentu.

4. Tepláreň Café, Zámocká 30

Reň

Druhý deň začíname v príjemnom podniku na Zámockej, ktorý je tak asi o 10 úrovní vyššie ako podniky z predchádzajúceho dňa. Osobne sa s týmto podnikom veľmi stotožňujem najmä kvôli jeho názvu, lebo Teplá Reň a Tepláreň sú proste znamením, ktoré nemôžem prehliadnuť.

Konečne tu stretávam gaya, ktorý naplnil moje predstavy z filmov a seriálov. Má asi okolo 50 rokov, veľmi krátke obtiahnuté kraťasy, okuliare s kosteným rámom, účes a lá Nemecko 90. rokov a do hladka oholené nohy. Pán mi hneď prirástol k srdcu lebo pôsobil veľmi beznádejne milo.

Tu je dokument o ňom.

Eastern Hipster

Ďalší večer sme začali u nového teplého suseda Antona Chromíka. Keď som vstúpil do podniku, napadla mi úvaha, či existuje ešte nejaká minoritná skupina, ktorá si otvára podniky sama pre seba. Lebo koľko Číňanov vidíte v čínskej reštaurácii okrem obsluhy? Do čínskej reštaurácie chodia ľudia, ktorí dostali chuť na niečo, čo im ich tradičná kuchyňa neponúka (pokiaľ nejde o čínsku táckareň, kam chodia ľudia ušetriť peniaze). A tak mi v hlave vŕtala myšlienka: „Prečo gay podniky nemôžu byť ako taká čínska reštaurácia? Kam by ľudia chodili s otvorenou mysľou sa zoznámiť a rozšírili by si svoje obzory?“

A pod pojmom rozšíriť obzory nemám na mysli fisting.

Tepláreň Café je veľmi ťažké hodnotiť, pretože sa otvorila iba nedávno a podnik netvoria iba interiéry, ale hlavne ľudia a komunita, ktorá sa v podniku stretáva a pravda je taká, že momentálne je vyššia koncentrácia gayov vo Vanese ako tu. Podnik bol oproti ostatným gay barom omnoho vkusnejšie zariadený, ale minimalistický interiér vo mne vzbudzoval dojem, že sedím v čakárni, kopnem do seba pár drinkov a ide sa ďalej. Čo ma ale milo prekvapilo, že v ponuke je Koniferum borovička, ktorú má v nápojovom lístku veľmi málo bratislavských podnikov, pričom je bezkonkurenčne najlepšia.

Tak som sa inšpiroval dvomi dvojitými a jednou kapurkovou a išlo sa na ďalšiu akciu. ČIN! ČIN!

5. Radio Kiki v KC Dunaj

Reň

Na párty v Kácečku som sa tešila z celého testovania asi najviac, pretože išlo o naozaj veľkú akciu, ktorá sa koná len raz do roka a vedela som, že tu okrem gayov stretnem konečne aj lesbičky. Party sa rozbiehala veľmi pomaly a tak sme si čas krátili popíjaním na terase a rozhovormi o vzťahoch. Keďže som do debaty nemala čím prispieť, presunula som sa do sály, kde práve začínali koncerty.

Ako si tak tancujem a popíjam pivo v prednom rade, prichádza za mnou nejaký chlapec a pýta sa ma: „Čo tak sama?“ Po krátkom rozhovore chlapcovi hovorím, že píšem článok o gay podnikoch a on sa prekvapene opýta, či aj toto je gay párty. Ja sa pozriem na pódium, ktoré je celé oblepené vystrihnutými bradavkami a potom vedľa na očividný párik gayov, ktorí stvárajú rôzne tanečné kreácie a odpovedám mu: „Je to síce neuveriteľné, ale áno aj toto je gay párty.“ Chlapec ale dostáva bod za to, že dokázal v hlúčiku ľudí na homosexuálnej párty trafiť práve to jedno dievča, ktoré je hetero.

V neskorších hodinách sa párty presunula do barovej časti a ja sa ocitám v hlúčku lesbičiek a tancujeme spolu v kruhu. Vymieňame si rôzne pohľady a a chvíľu ma jedna z nich chytá za ruku a ťahá ma na terasu. Hneď mi prezrádza, že dosť vytŕčam z davu a že isto nie som lesbička. Prezrádzam jej teda moje nie až tak tajné poslanie. A v duchu premýšľam ako mohla hneď spoznať, že som hetero. So svojou novou kamoškou trávim čas až do veľmi skorého rána a ani mi nevadí, že ma na párty Eastern Hipster nechal nakoniec úplne samú.

Eastern Hipster

Dorazili sme do KC Dunaj, na bare sa pýtam, akú majú borovičku a oni mi odpovedali, že Spišskú. So slzou v oku som ju vypil a vyšiel som na terasu sadnúť si a čakať, kým sa niečo začne diať. Táto akcia sa koná raz do roka a ja som si ju absolvoval už tretíkrát, pričom ani raz sa podľa mňa nepodarila. Akcia sa prezentuje ako festival, ale mne to prišlo iba ako normálny žúr v klube s pár koncertmi. A to je asi najväčší problém celej akcie, že ľudia nevedia, čo si majú pod ňou predstaviť a návštevnosť je oveľa nižšia, ako by mala reálne byť.

Po polnoci sa zavrela sála a celá párty sa presunula do baru, čo spôsobilo menšiu tlačenicu, ktorá značne pomohla atmosfére a zábava sa konečne rozprúdila. Na terase sa pozerám na strašne cool transku, ktorá mi niečim pripomínala Amy Winehouse a Reň mi šepká: „To je B-Complex!“ Teda jeho trans alter ego Matia. Evidentne má Reň oveľa lepší prehľad o niektorých veciach ako ja.

Zrazu sa vo dverách zjavilo šéfstvo agentúry, v ktorej som predtým pracoval. Nechápavo pozerám a pýtam sa ich: „Chlapci, ale viete o tom, že ste na buzna párty?“ Oni mi odpovedali, že sa na nej ocitli náhodou a keď o tom pomlčím, tak mi kúpia drink. Kúpili mi whisky, ja som ju vypil. Nuž, nepomlčal som.

Ja viem, že miešať borovičku a whisky je veľmi zlý nápad, ale v mojom prípade som sa po tejto kombinácii začal baviť. S Reňou tancujeme, keď zrazu sledujem, ako ju postupne obkolesujú ženy a ja si hovorím, že sa úspešne začlenila do lesbického kruhu. Bavím sa ďalej, ale postupne začínam triezvieť a hovorím si, že sa môžem buď fakt nepekne opiť, alebo ísť domov. A zvolil som si možnosť B. Ešte som hodil pohľad na Reň, ktorá sa na terase zakecala s jednou lesbičkou a ja si v duchu  hovorím, že možno ešte tento článok dostane prekvapivú pointu na záver.

Nuž ale nedostal. Škoda.

 

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?