Utrpenie mladého festivalu: 6 vecí, ktoré sme sa naučili na tohtoročnom Grape

Utrpenie mladého festivalu: 6 vecí, ktoré sme sa naučili na tohtoročnom Grape

A našiel som aj zopár pozitív.

Vášne už prehrmeli ako tá polhodinová búrka, ktorá lízala letisko celú noc a je čas zhodnotiť, čo sa to na tom Grejpe tento rok dialo. A že toho nebolo málo. Aké ponaučenia plynú z tohtoročného piešťanského vinobrania?

1. Keď si dilino, kúp si Grape za cenu Pohody deň pred festivalom

Prvých 1 000 lístkov bolo za 30 eur. Do konca minulého roka stál lístok 35 eur. Tisíc blbých korún. A potom 40. Ak si za pol roka nevieš ušetriť toľko peňazí na tvoj obľúbený festival, nemáš právo ani len šteknúť o tom, že niektorí chytráci to potom využili a strieľali lístky za nekresťanské ceny. Inak. Na každý koncert týchto jednotlivých headlinerov by si sfleku platil/a 30 eur a viac a nedostaneš tam ani pitnú vodu ale väčšinou hajneken nulaštvorku za 2 eurokoruny.

Keď v stredu na obed zavesia organizátori na Facebook, že je v predaji posledných 1 000 lístkov, večer napíšu, že posledných 200 a aj tak sa nespamätáš, čí je to problém? Prokrastinácia je bitch a kvôli nej ľudia prichádzajú o krásne momenty života. FňuQ.

A že nevieš, čo bude v lete, či ti dajú voľno, či sa vám na statku neotelí krava, alebo si na ten víkend nejaký ignorantský kamoš hodí svadbu? No veď ten lístok predáš. Známemu, neznámemu, za toľko isto peňazí, za kilo, to je jedno. A v auguste ako by si peniašky našiel.

2. Prekrývačky bolia

V živote som žiaden festival neorganizoval a hovno sa do toho rozumiem, ale toto hodnotím ako návštevník, pre ktorého sa festival chystá. Nerozumiem, prečo sa organizátori už druhý rok po sebe (ostatné roky si už až tak nepamätám) rozhodli počas hrania na hlavnom pódiu vyprázdniť všetky stage a v hodinovej pauze potom naskladať rovno tri vystúpenia naraz. Keď mám rád rep, gitary aj elektromašinky, môžem sa pototo. Z dvoch interpretov sa vždy vyberá ľahšie ako z troch.

Na Pohode tomu rozumiem, tam je tých scén oveľa viac, no myslím si, že 4 hlavné pódiá sa dajú rozhodiť na dve a dve naraz. A možno tomu neprialo nasmerovanie stageov. Šak ale ja som nikdy žiaden festival neorganizoval. Len ma serú tieto Sofiine voľby.

3. Nemôžeš si návštevníkov pohnevať hneď na vstupe

Na festival som sa dostal už vo štvrtok, lebo som tam pomáhal s nejakými vecami (áno, mal som ho zadarmo a ty za 80, teraz poť krv a pľuj žlč). Nevyzeralo to, že do piatku dvanástej bude všetko hotové, no... Ani veľmi nebolo. Ja viem, nie vždy sa všetko stíha načas, ale radšej dám otvorenie areálu a prvé koncerty neskôr, ako nechať za bránou dav nasratých a spotených tínedžerov, ktorí sa už nevedia dočkať, kedy si rozbalia stany a zbalia brko.

4. Ľudia sú nechápaví a všetko im treba polopate vysvetliť

Na infoletáku s line-upom bola na zadnej strane mapka festivalu, a teda aj stanového mestečka. Keď sa rozhodnem tento rok urobiť v strede mestečka srdiečko, tak ho zakreslím do plánika. Ja, keďže som tam bol už od štvrtka (veď nezáviď toľko, aj som sa zapotil pri robote, aj dva pľuzgiere mám), videl som podľa vypáskovaného územia a nastriekaného malého srdiečka na trávniku, že čosi tam asi bude inak ako obyčajne.

Desať minút potom, ako sa v piatok začali festivalovníci „ubytovávať“, boli štandardne všetky pásky pasé a bez tej fotky z leteckého pohľadu by si ľudia doteraz mysleli, že tí ostatní už nezvládajú ani len postaviť si stany do bežnej mriežky. hej, organizátor, návštevník nepredvída, nepremýšľa. Nikdy.

5. Sládek pivo vaří, ale výčepní ho dělá

Dobrovoľníci/brigádnici sú tenký ľad. Nikdy nevieš, čo za nemehlá alebo idiotov sa z nich vykľujú. Ono došlo zrejme k dvom možným scenárom:

a) Neexistoval nikto, kto by tým nešťastníkom vysvetlil: Aha, toto je sud, toto je pípa. So sudom sa zbytočne netrasie, lebo to pivo bude peniť, ako ten chlapec, čo najprv kúpil falošný lístok, potom kúpil drahý lístok a vzápätí stratil kilo. Aha, takto sa čapuje. Aha, toto je 45° uhol, pod ktorým sa čapuje. Na jedenkrát. Nie napriamo, ako keď to z teba tečie v sobotu ráno na toike. Nie, že načapujem penu, odlejem ju, čapujem ďalej, odlejem penu, ako-tak dočapujem a s úsmevom podám rozbitú nulaštyrku bez peny.

b) Neexistoval medzi výčapníkmi nikto, kto by si tieto pokyny osvojil, ak im ich predsa niekto povedal.

Tiež to za barom vyzeralo, že sa tí výčapníci musia pri každej objednávke nachodiť asi tak o 100 krokov viac, ako je optimálne. Logistika nulabodov. Čo sa týka kvality piva, je jasné, že vám nechutilo. Aj keď Plzeň čapuješ takto, tak to proste dobre chutiť nebude.

A k teplým minerálkam: To ťa už na základnej učili, že vo veľkých horúčavách pre tvoje telo nie je dobré, keď sa nachlontáš ľadovej tekutiny. Tak nefňukaj a oceň nie až tak studenú vodu, vďaka ktorej ti telo nezošokuje. Mrnčať by to vkuse vedelo, ale na prírodovede to bude vyrušovať, chamraď nevďačná.

6. Areál nenafúkneš ako kondóm

Neverím, že sa na letisku nachádzalo 10 000 návštevníkov. Nechcem obviňovať organizátorov z predaja viac ako 10k lístkov, to sa snáď ani nedalo. Ale nepamätám si žiaden Grape (vynechal som len jeden), kde by boli také dlhé rady všade. To sa možno dalo vyriešiť jednou cisternou navyše, prípadne stovkami príčetných brigádnikov za výčapom ktorí by nahradili tých, čo tam boli. A istotne nejakými tými sprchami navyše. Ten rad bol taký dlhý, že som sa radšej postavil na prah vchodu spŕch a vytvoril za sebou nový rad. To sa potom nečakalo až tak dlho.

Tiež by občas pomohlo, keby ľudia aj v tom sparnom počasíčku premýšľali aj niečím iným ako len receptormi na alkohol. Lebo stalo sa, že dve sprchy neboli obsadené len preto, že nikomu nenapadlo posunúť ten záves tak, že sa odrazu dala zatiahnuť aj tá sprcha vedľa. Samý Ovečkin na tom festivale, prisámbohu.

Čo bolo dobré

Jedlo – Najviac cením kontinentálne raňajky zo Srdiečka, tých pánov, čo predávali ostrokyslú a perfektné Pad Thai, zemiakové placky s dresingom a zelím, plnené lokše a fakt si nepamätám, či som tam jedol niečo iné. A tá živá hudba z jedného food courtu!

Club maté – A krásne dievča, ktoré mi ho predalo v piatok skoro ráno, keď ešte žiadna káva nefičala a musel som jej dať presne a dal som jej presne a už som spomínal, že bola krásna?

Cider – Okrem toho, že v tom bol ľad a bol tam živý trávnik, bolo tam aj jazierko, v ktorom sme si chladili domácu slivku, kým sme čakali v rade.

Výzdoba a zvuk v krytých stageoch – Bez chyby.

Krátko o koncertoch

Piatok

DJ Vec – Počúvali sme len z diaľky od stanov, ale keď som začul tento banger, vedel som, že Vecko to nikdy nemôže pokaziť.

BoyBand – Opäť sme si krásne precvičili naše ŠŠŠŠŠŠŠŠ, aj keď som sa potil ako Sagan na horskej prémii. Koncerty Boybandu sú jedny z najlepších hiphopových, aké môžeš vidieť na našej polomŕtvej scéne a nechutne sa teším na Ideov nový album.

Foals – Najlepší koncert všetkých Grejpov s moshpitom, stage divingom, totálne všetkým, čo k tomu má patriť. Teraz si spomínam, ako sme v ošiali cestou z koncertu stretli holku, ktorá sa vytešovala, ako Yannisa pochytala na vajcách, všade. Zlatá bola, aj ja chcem byť rocker.

Triggerfinger – Traja páni v strednom veku zahrali taký rockenrol, že som nechápal. Až som sa čudoval, prečo je tam toľko málo ľudí. Samozrejme, keby som bol žena, z toho speváka vytečiem ako Bambinko z črievka. Tak chcem vyzerať, keď budem veľký.

Jimmy Pé a FVLCRVM – Jednak na Sigmu sa mi ani veľmi nechcelo ísť, lebo to nie je ten šialok drumnbassu, ktorý vyhľadávam, na duhej strane, nedalo sa tam jednoducho vojsť, tak sme zamierili podporiť Slovač do Excelent stanu. No a tam nám Jimmy a Pišta naložili párty za dve Sigmy a jedného Neckája. Nedalo sa zastaviť, ruky stále hore, nohy od zeme do zeme. Poctivo vypotené. Cestou k stanom sme sa ešte pristavili pri tej veľkej mriežke, odkiaľ hral ani neviem kto, to bolo to miesto, kde to moderovali Škrupo s Joeom Trendym. Tam sme sa vyskákali a išli spať na dve hodinky.

Sobota

Tono S. a Beyuz – Opäť poctivý domáci raw hip-hop. Keď o jednej poobede máš plný dom, asi to robíš trošku dobre. Tono dal vynikajúcu prácu s publikom a ono samotné ma tiež prekvapilo, lebo všetci išli texty a spolupracovali a potom sme si kúpili cédečká a bolo super.

Chcel som ísť na Katarziu, ale zaspal som. :(

A vlastne ako tak pozerám, v sobotu som toho veľa nestihol. Chystali sme sa na druhú polovicu Josého Gonzáleza, ale práve tú stopol dážď, tak sme si išli opäť zdriemnuť do stanov. Reku, že keď program opäť začne, budeme to počuť, alebo nás niekto zobudí, alebo tak nejako.

Prebudil som sa o 5 ráno, keď sa moji kamoši pakovali preč, lebo ich komplet vytopilo. Ja som si pospal výdatných 8 hodín v suchu a relatívnom teple. Zapol som telefón, spokojne som zistil, že som vlastne o nič neprišiel a pretočil sa na druhý bok. Nadránom mi konečne prvýkrát počas celého festivalu začala byť zima, a to som už vedel, že tu máme starý dobrý Grejp s vetrom, dažďom a všetkým, čo k tomu patrí.

Vo štvrtok idem na Sídliskový sen a cez víkend na Uprising. Ahoooooooooooooj.