Stavil som sa, že za 3 mesiace schudnem 10 kíl. Takto vyzeral môj prvý týždeň

Všetci mi vraveli, že to nedám. Ja im hovorím... Veď uvidíme.

Nebol to pohľad do zrkadla, ktorý ma presvedčil, aby som niečo so sebou začal robiť (som narcis a páčim sa sám sebe), ale moja rodina. Keď ma na začiatku leta brat uvidel v plavkách, začal sa smiať na celú plaváreň. Potom za mnou prišla mama a začala mi dohovárať, aby som do práce chodil pešo, zmenil stravu a tak ďalej, lebo nevie, akú veľkosť tričiek mi má teraz kupovať. Zaklincovala to sestra, ktorá keď videla, ako si idem pre X-té vyprážané kuracie stehno, zakričala: "Nežer!" a ja som povedal: "Neboj, ja to zhodím." Ona: "No to určite." Ja: "Stavíme sa?" Ona: "Dobre."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Stavili sme sa 13.7. s tým, že stávka začne plynúť od 15.7., takže som začal niečo robiť 3.8.

O 3 týždne neskôr som chrčal, spotený sa lepil k zemi, myslel si, že už nikdy nepolapím dych a pýtal sa sám seba: "Čo som si vlastne myslel?" Myslel som si, že môžem fast forward-núť 3 mesiace a pozrieť sa do zrkadla s vymakanou postavou a tehličkami. Ale tak to nefunguje a jednoduchšia cesta neexistuje – som naozaj lenivý. Ak by existovala nejaká jednoduchšia cesta, určite by som ju objavil, verte mi.

Stávka spočíva v tom, že keď sa 15.10. postavím na váhu, budem mať 73 kíl a menej (v deň stávky som mal asi 85). Keď sa mi to podarí, sestra sa zaviazala, že mi 2x týždenne bude nosiť večeru po dobu 3 mesiacov – jej kuchyňa nemá konkurenciu. Ak prehrám, 3 mesiace nebudem môcť piť alkohol.

SkryťVypnúť reklamu

Aby som mal vôbec šancu stávku vyhrať, zavolal som kamarátovi, osobnému trénerovi Jánovi "Johnnymu" Sekerešovi, či by mi nepomohol a vzápätí som poprosil jeho manželku Katku, aby mi pripravila jedálniček. Obaja sú profesionáli a to je presne to, čo som potreboval.

Je vedecky dokázané, že najlepší pocit z cvičenia máte vtedy, keď si zaplatíte permanentku do fitka. True story.

Na prvý tréning som sa dostavil s uterákom a náhradnými ponožkami. Začal som trénovať v Slovenskom Silovom Inštitúte , kde Johnny pracuje. 3-mesačná permanentka ma stála 200 eur a keď som posielal peniaze na účet, mal som pocit, ako keby som urobil niečo naozaj zásadné pre svoje zdravie a dobrú postavu. Pritom som spokojne sedkal v práci a na obed si dal pizzu.

SkryťVypnúť reklamu

Celý hodinový tréning mi Johnny iba ukazoval, ako správne dýchať (do brucha a následne do hrudníka, skôr do šírky, ako na výšku), ako správne stáť a ako sa rozcvičiť. To bolo všetko.

Z Inštitútu som šiel príjemne oddýchnutý a s pocitom, že som urobil dobre, keď som sa na toto dal. Veď to vôbec nebude horšie. Vôbec.

Iróniou tejto stávky je, že keď ju prehrám, nebudem môcť tri mesiace piť alkohol. Ale na to, aby som ju mohol vôbec vyhrať, musel som prestať piť alkohol.

Nepijem kávu a nefajčím. Horšie je to s alkoholom, ktorý bol mojou obľúbenou kratochvíľou (spolu s jedlom a počítačovými hrami). Podľa Johnnyho, keď človek pije alkohol, všetko, čo popritom zje, sa mu okamžite uloží. Pojedanie pri pive je teda zásadne horšie, ako obyčajné "snackovanie". Samému sa mi to nechce študovať a hádať sa s ním, tak som jednoducho prestal piť.

SkryťVypnúť reklamu

Horšie to bolo, keď mi prišiel v nedeľu nový jedálniček.

Telefonát s Johnnym:

"Pozri, rozumiem princípom. Áno, žiadne spracované jedlá, veľa zeleniny a proteínov. Ale čo do pekla je quinoa a chia semiačka? Ja nič také žrať nebudem."

"... Ja som to Katke vravel."

Čo chodíš, ako keby ťa niekto znásilnil odzadu a bez lásky?

Druhý tréning bol zameraný na nohy. Začali sme výpadmi (predná noha pokrčená tak, že sa stehnom dotýkam lýtka a zadná noha na špičke), potom som si bruchom ľahol na taký stroj, ktorý má dole páčky, za ktoré som sa držal a musel som vykopávať, aby som precvičil aj zadné stehenné svaly. Potom sme šli na lýtka, ktoré sme precvičili pomocou zdvíhania a klesania na špičke a predposledný bol tzv. "pussy killer". Musel som stláčať stehnami stroj tak, aby som mal stehná pri sebe.

SkryťVypnúť reklamu

Uvedomujem si, ako zvláštne sa opisuje niečo, čo netuším, ako sa vlastne volá. Je to ako keby som sa niekomu snažil vysvetliť, ako funguje auto, aj keď ho nikdy predtým nevidel. No, proste, má to štyri kolesá, takú tú vec vpredu, ktoré robí, že sa to hýbe dopredu, ale nielen tak, ale musíš takú páčku ťahať a pedále stláčať... Vieš čo, nechaj tak.

Dva dni po tréningu prišla snáď najhoršia svalovica na svete. Celá kancelária si robila zo mňa srandu (Chodíš, ako keby ťa niekto znásilnil). Nevedel som sa postaviť, nedalo sa sedieť, nevedel som, čo mám so sebou vlastne robiť. 

"Aspoň vieš, že si niečo robil!"

"Ja viem, že som niečo robil, nepotrebujem, aby mi to stále niečo pripomínalo."

"You can make it. You are not a pussy. You will do it." opakoval si nabúchaný týpek dookola.

Tretí tréning tento týždeň bol strongman. Ide o sériu 6 cvikov, ktoré v niektorom z ďalších textov uvidíte na videách. Ale aby som vás navnadil – nikdy v živote som nebol vystavený takej obrovskej fyzickej záťaži, a to to porovnávam aj s chľastaním po štátniciach, tak pozor.

SkryťVypnúť reklamu

Cvičil s nami aj taký chalan, asi okolo 25 rokov a hovoril, že tento týždeň tam bol už šiesty raz. Počas najväčších zaberákov sa povzbudzoval motivačnými hláškami v angličtine. Poobzeral som sa, každému sa to zdalo normálne, možno o 2 mesiace sa aj ja budem musieť takto povzbudzovať. Zatiaľ som mal iba fázu, keď som si v duchu búchal hlavu o stenu, prečo som sa ja na to vôbec dal.

Bonus na záver:

Koniec prvého týždňa: 82kg

Ak máte akékoľvek otázky k môjmu tréningovému plánu, strave, môjmu vypasenému bruchu, alebo čomukoľvek, píšte do komentárov, rád odpoviem, podelím sa. :-)

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu