Mladý hejter: Pol roka chodím na obed na obedové menučka v centre a vždy ma vedia vytočiť tieto veci

Krátky sprievodca gastrobiznisom a.k.a. akú kvalitu dostaneš v cene jedného gangstráča.

Ako človek fulltimovo pracujúci a freetimovo lenivý si proste večer nemám chuť variť jedlo na druhý deň. Jednak by som ho zjedol hneď a hlavne, nevyužiť hodinu na vypadnutie z roboty a nejesť pred kompom, kde odo mňa furt niekto niečo chce, by bolo hlúpučké.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo chcem ja?

Za lacný až mierne nadpriemerný peniaz chcem chutný sýty obed v príjemnom prostredí servírovaný človekom, ktorý sa na mňa nepozerá, akoby som mu zjedol práve jeho porciu a zvyšok dňa by už nemal čo jesť.

Čo dostávam?

Toto nie je článok o tom, ako je to všade zlé. Toto je článok o tom, čo je v gastro službách najčastejšie zlé.

SkryťVypnúť reklamu

„Čo bude?“

Aj vám dobrý deň, dopiči, tiež vás rád vidím, ešte som si nevybral a po tejto vete už ani nemám chuť. Najviac, ale úplne najviac vie úroveň podniku dať dole absolventka sociálnej práce, ktorá nemá prácu, v sebe vlastne tiež nič sociálne a ide s nervami rozhadzovať menučká po reštike za 2,50 v hrubom.

Ja som ti tú prácu nevybral. Mne je jedno, odkiaľ si, ako sa dnes cítiš, či ti je teplo, či ťa frajer nechal, či tvoj šéf je idiot a ťaháš 8 dní za sebou. Ak niečo robíš, rob to poriadne. Hlavne, keď prichádzaš do kontaktu s hladnými ľuďmi. Nechcem od teba veľa. Chcem úsmev. Pozdrav. Očný kontakt. Cítiť z teba, že teraz mi ideš ponúknuť vaše fasa jedlo a chceš, aby som odišiel spokojný a prišiel zas.

Ale keď prídeš k stolu s mastným copom, žvejkou v hube, vo vyťahanom reklamnom tričku, legínach a CROCSOCH, mám sa cítiť dobre?

SkryťVypnúť reklamu

„Stará klasika“

Raz som v telke videl reportáž o tom, ako jeden chlap žerie už roky na obed aj na večeru perkelt s haluškami. V niektorých vývarovniach si z neho asi vzali príklad, lebo celý týždeň sa na menu objavujú tie isté jedlá:

  • Kuracie prsko so šunkou, syrom a pod ním broskyňa (prekvapenie kuchárky Gitky)
  • Granadír s kyslou uhorkou (rozumej zoschnutá kyslá uhorka pozdĺžne rozdelená na 4 kúsky, servírujeme iba dva)
  • Černohorský rezeň s RYŽOU a kapustovým šalátom = nastrúhanou kapustou s extra dávkou rasce (kto si k rezňu dáva ryžu, nemôže byť normálny, sorry)
  • Spomínaný perkelt a halušky
  • Vyprážaný syr s hranolkami a DOMÁCOU tatárskou omáčkou

A tak ďalej. Po dlhých rokoch vyleziem z internátu, kde je tradičné menu kuracie prsia na 6 spôsobov, jedno bravčové s prekvapením, ktoré je na vrchu, takže to nie je prekvapenie, niečo sladké, niečo vege/hubové a vyprážaný ajdam/camembert.

SkryťVypnúť reklamu

V dospelom svete reštauračných menučiek očakávam príjemnú zmenu, netradičnejšie kombinácie, iný prístup a... Zase raz som bol naivný gádžo. Ja viem, že robotníci, čo vedľa montujú panelák, potrebujú nejaké mesozryžu a je im jedno, ako sa to volá a vyzerá, ale keď budeš točiť 15 rovnakých jedál každý týždeň, ja sa k tebe vracať nebudem.

Hudobné kulisy

Keby som bol na ministerstve, vybavil by som extra dotáciu každému podniku, ktoré vypne rádio. Je pár vecí, ktoré nikdy nepochopím. Napríklad pustiť v podniku rádio a zároveň zapnúť telku, navoliť hudobný kanál a vypnúť na ňom zvuk. Alebo zo seba spraviť už úplného idiota a natočiť sa, ako som v lese klikoval a zastavila ma stará pani, ktorá mi povedala, že sa podobám na Fica. Alebo povedať, že alkohol je niečo iné ako drogy.

SkryťVypnúť reklamu

Alebo proste vybombovať v reštaurácii tú skapatú hnusnú Európu 2 so spíkrami, ktorých úroveň humoru zostala niekde medzi Wolowinami bez ofiny a stužkovým programom stavebného učilišťa v Kecerpekľanoch.

Kurvafiks, chcem obed a pri ňom ticho, alebo kecať o sprostostiach s kolegami a nie dogrcať sa pri tónoch spoteného Kulyho a predstavovať si, ako mu tečú lavíny sádla po chrbte.

Za túto predstavu nemáš zač.

Milý prevádzkar, keď už chceš, aby ti niečo v podniku hralo, pusti tam nejaký klavír, ľahký jazz, niečo, z čoho nesmrdí štvrtá cenová. A hlavne nie nahlas.

P. S. Pokojne použi moju dnešnú útratu vo vašom podniku a zaplať si Premium účet na Spotify. Lebo... Ja neviem, fakt vážne ti nie je debilné púšťať pesničky s reklamami pomedzi? Fakt? To ako keby si si požičiaval príbor z vedľajšieho Teska a každý večer ho vracal naspať.

SkryťVypnúť reklamu

Interiérové kulisy

Nepotrebujem na stole vázu s umelým kvetom, rok výroby 1986. Ani dvesto letákov s džúsmi, Marlenkou, horúcim jablkom, studenou klobásou, jemne pripečeným čašníkom...

Mohol by ma tam napríklad čakať obyčajný džbán s vodou a poháre. Nedajboh voda s citrónom, ale to už po novom voláme Home-made limonáda a polliter stojí toľko, čo cesta taxíkom na druhý koniec mesta. Nie vždy mám chuť na pivo alebo kávu alebo bublinkové vody. Už vôbec nemám chuť na znechutený výraz čašníčky, keď si vypýtam pohár vody (s citrónom).

Nepotrebujem ani bicykle visiace zo stropu, ani dizajnérsky nábytok tvojho bratranca, z ktorého aj tak nepredá ani kus, keď si príbor a obrúsky musím vyberať z tých hnusných valcovitých nerezových nádobiek. Mám u prdele tvoju vintidžretro tabuľu 2x2 metre, na ktorú ste síce zmestili celé menu, ale aspoň sa z tých 3 rôznych farieb kriedy a 4 rôznych typov písma absolútne nedá vyjsť.

SkryťVypnúť reklamu

P. i. s. S.

Na záchode nehľadám fakt nič iné ako tečúcu vodu, mydlo a... Niečo, čím si osuším ruky. Môj osobný a večný favorit je Dyson Airblade, ale neprekáža, keď tam nie je. Vieš, čo prekáža? Keď tam je jeden uterák. Hnusný, vlhký ako steny naokolo, špinavý, dvojtýždňový, JEDEN UTERÁK, ktorý vládne všetkým.

Alebo keď tam máš zásobník na utierky a

a) nie sú v ňom utierky

b) utierky sú položené jebnuté na umývadle

c) musíš pred ním mávať rukou akoby ťa naháňali včely, kým ti odtiaľ vylezie dostatočný počet papiera.

Ešte si tuto rýchlo odbavíme najčastejšie očakávané komentáre:

„Mladý hejter je idiot, lebo si nevie vybrať miesto, kam sa ísť najesť a len nadáva.“

Presne viem, kam sa mám ísť najesť, ak sa chcem vyhnúť podnikom, ktoré som tu opísal. To ale neznamená, že som nikdy nebol v zlej reštike a že keď tam nebudem chodiť, nebudú sa tie gastrobrekeke veci diať.

SkryťVypnúť reklamu

 

„Čo chceš za 4-5 eur na Slovensku?“

Aby si zo mňa nerobili srandu a dali mi normálne najesť. Dám aj 6.

 

„Skús robiť čašníka, aké to je namáhavé.“

Keď ťa tvoja robota nebaví a vyčerpáva, nefňukaj, odíď z nej a neprenášaj svoju frustráciu na zákazníkov, ktorí nemôžu za tvoj posraný život.

 

„Prečo si dnes bol taký hnusný?“

Bolí ma chrbát a som hladný. Ale Cara ma nakoniec rozveselila.

 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu