Nebudem vám vysvetľovať, kde sa píše aké i/y, na to už je neskoro. Ale ak si osvojíte čo i len jednu z týchto záležitostí, bude v mojom vrecku oveľa menej otvorených nožíkov.
(zdroj: youtube.com)Toto kedysi stálo dvadsať koruna?
Začni skloňovať EURO. Po správnosti platíš štyri eurá, päť eur, vzor mesto. Ale kreativite sa medze nekladú, pokojne hovor éčka, ojrá, evri, evribady. Len nie dvesto euro. Prosím.
Aj keď vďaka vytrvalej neznalosti a zlému používaniu už anglické slovníky akceptujú variant Slovakian, názov našej krajiny je Slovak Republic, máme pekné Slovak girls, dobré Slovak beer a cudzincov učíme Slovak language. Celý svet už asi nepreučíme, ale skúsme ho aspoň nepodporovať v neznalosti.
Existuje taká vec, ktorá sa volá ekonomizácia jazyka. To znamená, že chceme vyjadriť čo najviac s použitím čo najmenej slov. Preto mi zvyšujú tlak vety ako: Prosím si TEN šalát s TÝMI krutónmi a TÝM pestom. Načo? Majú ich tam viac a treba na každú vec ukázať prstom? Alebo: Spýtaj sa ho, ŽE čo povedal. Ak nemáš čo robiť so spojkami, skús tvoriť komplikovanejšie súvetia, ale nepchaj ich zbytočne tam, kde nemajú čo robiť.
(zdroj: quickmeme.com)Aby ste mohli machrovať, naučím vás ešte jedno cudzie slovo. Anakolút. Pekné, že? Po slovensky vybočenie z vetnej väzby. Hanka, keď sa s ňou rozišiel frajer, bolo jej smutno. Namiesto bola smutná alebo Hanke bolo smutno. A ešte kontaminácia v syntaxi neznamená špinavú vodu ale prekríženie väzieb. Najčastejší príklad, ktorý nám trhá uši: Nechápem tomu. Správne tušíte, že správne je Nechápem to a nerozumiem tomu.
Zastavme sa pri Piešťany
Ja viem, že nikto nemôže za to, odkiaľ je a ako sa doma rozpráva. Ale skús byť trošku záhadný a neprezradiť to každému prvou vetou. Takže Trenčín, Piešťany a okolie – hovorí sa k oknu, nie pri okno. Rimavská Sobota, určite viete, že v opaku ÁNO nasleduje za NI aj E.
Východniari, ja viem, že dva piva, dva rumy, kym tu ňebudze bordel. Ale v ženskom a strednom rode sa hovorí dve.
Priatelia z ľubozvučných stredoslovenských krajov, veľmi si cením, že ako jediní stále hovoríte aľe a ľebo. Ale v slovách ako lyže alebo lyžica je L tvrdá spoluhláska. A vy z Banskej Bystrici, čo ste šli z nemocnici? Veď vy viete.
(zdroj: quickmeme.com)V slovenčine sa vyká množným číslom. To znamená, že sa pýtame Pani, kde ste boli? Ujo, čo ste mali na obed? A keď sme už pri paniach, tak pozdravíme milú paniu, porozprávame sa so starými paniami, ale kvety prinesieme pani učiteľke a usmejeme sa na pani Janku. Jasné?
Prezradím tajomstvo. Slovenčina má viac ako štyri vzory ku každému rodu. Jedným z nich je vzor gazdiná. A podľa slovenskej gazdinej sa skloňujú vznešené slová ako princezná, kráľovná, kňažná a pod. Takže ak chceš ísť na návštevu ku kráľovne, ostaň radšej doma alebo zájdi najprv k strynej na čaj a štyri poza uši.
Poslednýkrát ti to poviem
Teraz dávaj pozor. Máme decko, ale detskú prdelku. Súčiastky ale súčasnosť. Keď ideš domov, kamaráti sa ťa pýtajú, KAM ideš. Keď si v krčme, frajerka sa ťa pýta, KDE si. Keď stojíš v dlhom rade, tak ti už nepomôže žiadna rada. Rozbil si okno kameňom. Keby si ho rozbil s kameňom, tak by kameň stál vedľa teba a hovoril ti, či dobre mieriš. Do školy nechodíš na autobuse, ale autobusom.Jedenkrát sa píše spolu. Jeden raz zvlášť. A dva razy a päť ráz. Tak isto veľakrát, štvrtýkrat, užanineviemkoľkokrát som to vysvetľovala. Chápeme?
(zdroj: memegen.com)Ako, to, je, s tými, čiarkami?
Čiarky sú už pokročilá veda, ale v mnohých prípadoch stačí, keď sa budeš riadiť zásadou, že dve vyčasované slovesá (časujem, časovala som, budem časovať) chcú byť vo vete oddelené čiarkou. Bez čiarky sa ľúbia slovesá v neurčitých tvaroch, teda neurčitok (časovať), prechodník (časujúc), príčastia (časujúci, časovavší, časovaný).
Peter Nagy síce spieval so mnou nikdy nezostááááááárneš, ale život je krutý a nestarne sa s dlhým, ale s krátkym. A za to, že si to teraz budete celý deň spievať, sa nie môžte, ale môžete (my všetci sa môžeme) haNbiť.
