Žijem 19 rokov na maďarskom pohraničí, neviem po maďarsky ani "ny" a vôbec to nie je také zlé

Žijem 19 rokov na maďarskom pohraničí, neviem po maďarsky ani "ny" a vôbec to nie je také zlé

Vydané 20.7.2015 o 10:34

Zo Žiliny na juh Slovenska.

Som rodáčka zo Žiliny, ale veľa si z toho krásneho mesta nepamätám. Nepamätám si ho, lebo moji rodičia sa rozhodli presťahovať do malebnej dedinky, ktorú charakterizuje iná ako bielo-modro-červená trikolóra. Ocitli sme sa v blízkosti maďarských hraníc a menšina tu vlastne predstavuje väčšinu.

Ako vyzerá môj život v tejto obci?

Kamoši

Žijem v obci, ktorá sa volá Vinica. Áno, je tu veľa viníc, vinohradov a dobrého vína. Vzhľadom na to, že tu nie je a nebola škôlka ani škola, kde by som sa vedela dorozumievať v jazyku svojho kmeňa, chodila som do vedľajšej dediny. Do Hrušova. Áno, tam majú dobré pálené. Takže v dedine som veľa kamarátov nemala a väčšinu z nich som získala v škôlke a škole. Ale keď už sa ti niekto prihovorí a neskloňuje presne podľa pravidiel, je to milé a teba teší, že si dotyčný dal tú námahu a prekonal svoju hanblivosť. A jazykový bariér.

Otázky

Ak žiješ v obci, kde si menšina, nevyhneš sa mnohým otázkam:

Akoto, že nevieš po maďarsky?

A prečo si sa nenaučila za tie roky?

A maminka ti vie po maďarsky?

Prečo ste sa sem presťahovali?

Akoto, že som ťa tu ešte nevidel?

A ešte ľudia radi prechádzajú do fázy, keď ma začnú presviedčať, že ja odtiaľto nie som.

Pozdravy

Jasné, že viem nejaké tie pozdravy a frázy ako napríklad: "Ďere basni kukoricában", ktoré poznajú aj Blaváci a ktokoľvek iný. Mala som obdobie, keď som tieto pozdravy využívala a veselo som sa zdravila po maďarsky. Dovtedy, kým sa ma nejaká tetuška nezačala niečo po maďarsky pýtať a ja som jej len povedala, že jej nerozumiem. Teraz sa vždy zdravím po slovensky a väčšinou ma neodzdravia, alebo sú natoľko šokovaní, že buď niečo zamrmlú, alebo sa dokonca odzdravia dvojjazyčne. 

Zábava

Veľa ľudí, ktorí ma tu navštevujú, sa ma pýta, ako tu vlastne dokážem fungovať. Zvyknúť sa dá na všetko. Netreba mať predsudky, niektoré zábavné situácie inde nezažiješ. Raz som bola v podniku na slovenské menu: pivko a borovičku. Vedúci už pomaly zatváral, prišiel k nášmu stolu a opýtal sa: „Kto tu vie najlepšie po slovensky?“ Všetky oči na mne.

Krčmár na mňa upriamil zrak a povedal, že potrebuje napísať nejaký odkaz. Tak som mu išla pomôcť. Už rok ľutujem, že som si ten odkaz aspoň neodfotila. Ten človek tomu slovenčinovi dával. Nevedela som, čo skôr, či písať, rovno editovať alebo sa smiať. Pamätám si iba úryvok a ten bol asi takýto: „... Zajtra prídu dvaja kombajnista, kľúče sú izé dole, v hladničke je guľáš...“

Moment prekvapenia

Keď sedíš v podniku a zrazu začuješ slovenčinu, najprv nevieš, či si to neprehnal s čapovaným alebo sa ti to len zdá. A keď sa ti nezdá, zaručene sa dáš s dotyčným do reči. V počiatočnej eufórii vediete dialóg typu: „Ty vieš po slovensky?“ „A ty tiež?“ „Odkiaľ si?“ „Akoto, že som ťa tu ešte nestretla?“ Byť Slovákom je tu vzácnosť.

A niekedy ti to, že vieš „iba“ po slovensky, vie práveže pomôcť. Ak za tebou príde nie príliš sympatický objekt mužského pohlavia, stačí povedať ahoj a už šúcha pätami opačným smerom.

Syrový rožok ♥

Najbližší hypermarket máme samozrejme za hranicami Maďarska. A boli by sme teda hlúpi, keby sme to nevyužili. Nie je to tam len lacnejšie, ale niektoré produkty na Slovensku ani nenájdeš, alebo sú väčšie, kvalitnejšie. A to najhlavnejšie. Ten výber pečiva. A tá kvalitka. O tom sa ti ani nesnívalo. Kto nemal syrový rožok z maďarského Tesca, nevie čo je láska. Počkaj, utriem klávesnicu.

Tropické pásmo

Vďaka tomu, že bývam na juhu Slovenska, 40-tky sú tu každé leto na dennom poriadku. Som človek, ktorý miluje teplo, čiže mne tieto horúčavy nevadia. Ja toto počasíčko využívam vo svoj prospech a keď sa rozhodnem, že budem mať BIŐ-EKŐ melón, čučoriedky, paradajky, hrozno, čokoľvek, tak si to vypestujem. Neznášam zimu a tá je tu určite znesiteľnejšia ako niekde na severe, odkiaľ som prišla.

Práca

Ako v každom podobnom zapadákovčeku, je tu problém nájsť si nejakú prácu, prípadne brigádu na leto. A keď nevieš jazyk, šance sú mizivé. Predávať zmrzlinu? Nemáš šancu. Ľudia tu vedia aj po slovensky, aj decká majú slovenčinu normálne v škole, ale väčšinou sa hanbia. Po slovensky sa s tými staršími generáciami, ktoré rady rozprávajú o tom ako tunajší most stavali ešte Turci, veľmi nedorozumieš.

Všetko má svoje svetlé aj tmavé stránky, netreba však nič odsudzovať. Vždy sa budem tešiť domov, či ma ľudia odzdravia po slovensky alebo po maďarsky. Hlavné je, že ma odzdravia s úsmevom. Výhľad z najvyššieho kopca v obci je rovnaký, či má názov dvojjazyčný alebo nie.

 

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?