V piatok večer sme v Košiciach testovali obľúbené podniky domácich. Ta v týchto je fajne

V piatok večer sme v Košiciach testovali obľúbené podniky domácich. Ta v týchto je fajne

Desať hodín, sedem podnikov, jedno mesto a dve opice.

V podnikoch centra Košíc sme strávili desať hodín. Nenavštívili sme bar s barmanským majstrom Slovenska, ani slávnu Kaviareň Slávia, ale podniky, do ktorých sme sa nechali zlákať na odporúčania Košičanov.

1. zastávka – Republika Východu

Miesto: Hlavná 31

Dali sme si: Pohánkové pirohy s bryndzou, cibuľkou, slaninkou a kyslou smotanou za 6,20 €, dvojité espresso za 2 €, citronádu za 1,50 €.

 

Viki: Keď ideš do Košíc, nechceš jesť McDonald ani langoš, ale niečo tradičné. Ak ti to tradičné urobia ešte aj v zdravšej verzii a v peknom podniku v centre mesta, tak si rád. Ja som bola. Republika Východu je príjemná bistro-reštaurácio-kaviareň podobná bratislavským Urbanom či Fordom. To, čo majú naviac, je ozaj milý koncept lokálpatriotizmu a fakt, že podnik nie je len o pšene, kišoch a cheezekakoch, ale ponúka aj tradičnú slovenskú (alebo skôr východoslovenskú) kuchyňu.

Keď nevieš, kde presne na Hlavnej Republika Východu je, tak ju nájdeš len ťažko. Na presklennom výklade je síce názov podniku, ale ak si na miesto pred nápis niekto sadne, tak to nezbadáš. Mohli sme si vybrať, či si sadneme dovnútra alebo von. Súboj teplo verzus veterno vyhralo teplo. Podnik má pekný interiér, milú obsluhu, vtipné menu v nárečí a na Košice mierne nadpriemerné ceny.

Poznámka: Ak ti východniarske nárečie fakt nič nehovorí, neskúšaj z menu nič, čo nevieš preložiť. Ak si vegetarián, iste si nedaj viršle and kočoninu.

Mladý hejter: V Republike Východu som bol prvýkrát a predtým som na toto miesto počul len chvály. Celé to tam postavili na výraznom lokálpatriotizme, rozumej, všetko je v jedálnom a nápojovom lístku v nárečí. Človek mimo východu sa zasmeje, lebo nerozumie a domorodec sa zasmeje, lebo šicko to šedzi jak ric na šerbel a tie pomenovania jedla a pitia sú nielen gadžovské, ale hlavne vtipné.

Vo vnútri bolo poněkud horko ale horko bolo aj vonku, veď je jún predsa. Dostal som dobré doppio, aj pohárik vody automaticky, možno to s tou civilizáciou nebude na východe až také zlé. Dobrá hudba tam hrala, aj personál bol fajn, too good to be true, ale začiatok podarený.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Toto je 26 dôvodov, prečo ti ľudia závidia, keď povieš, že si z Košíc

2. zastávka – Aida

Miesto: Hlavná 44

Dali sme si: banánovú a kokosovú zmrzlinu v sladkom kornútku za 1,20 a mandarínkovú a bazovú v obyčajnom kornútku za 1 euro.

Viki: Na dezert sme išli do Aidy. Je to kultová cukráreň, do ktorej chodia celé Košice a okolie už tak dlho, že ani moja mama si nepamätá na Košice bez Aidy. Na zmrzlinu, krémeš, v horšom prípade aj na kávu. Hlavná pobočka (je ich viacej) je veľká, poschodová, kopček zmrzliny tam stojí 50 centov. Zmrzlina chutí ako zmrzlina, nie je to síce talianske dželáto, ale ani dvestokrát zmrazený a rozmrazený práškový blaf. Škoda, že slečny čašníčky nemajú svoju prácu trochu radšej, resp. že ich ani nebaví hrať, že majú.

Poznámka: Do Aidy sa na zmrzlinu nechodí večer, vtedy sú už totiž všetky najlepšie príchute vyjedené.

Mladý hejter: Podnik, ktorý prežil a prežije všetky tie Schusterove a Rašiho rekonštrukcie mesta, je AIDA. V Košiciach nechodia "na zmrzlinu" ale "do Aidy". Nemajú tam len vanilkovú, čokoládovú, orechovú a žmolkovú. Majú ich tam toľko, že rozhodovacia paralýza, ktorá v tebe dovtedy len driemala, sa rozvinie práve teraz. Takže poprosím... *6 minút neskôr* bazovú a mandarínkovú. Aj fotku sme si dali urobiť, aby ste videli, ako to tam vyzerá.

Samozrejme, na niekoľko pokusov. Veľmi trápne mi bolo, nechápem, ako sa môžete pred cudzími ľuďmi fotiť pri každej dôležitej životnej udalosti a.k.a. „obedujem“, „kúpila som si fixky“, „šnurujem si topánky“, „pijem pikolko“. Ideálne, keď „si fotíš“ Dóm svätej Alžbety, ale cez ¾ fotky ide tvoj ksicht vo filtri Lobotom. Tvoju tvár pozná každý, čo ťa pozná. Ten Dóm máš fotiť. Rozumieš? Jasné, že nerozumieš.

3. zastávka – Dobré Časy

Miesto: Zvonárska 10

Dali sme si: štvordecové čapované pivo Fuller’s London Porter za 2,50 € a pollitrové Huber Heffe Weizen za 1,90 € a kamoška mala malé Postrižinské za 90 centov.

Viki: Veľa piva, veľa miesta, veľa ľudí. V obľúbenej pivárni v historickom centre to v piatok večer žilo hlavne na terasách dole aj hore (lebo sú tam až dve). Drvivá väčšina stolov bola obsadená alebo rezervovaná. Aj my sme si sadli vonku a potom 15 minút rozmýšľali, ktoré z 24 druhov pív si vyberieme. V zozname žiadna notoricky známa značka nebola, preto sme mali chuť skúšať. V Dobrých sa dá aj jesť, napríklad burger za 6 €, ktorý vyzerá tak, že za relatívne málo peňazí dostaneš veľa muziky. K muzike... V piatok o ôsmej večer tam najprv skúšala a potom aj bohužiaľ dosť nahlas hrala prebraté pesničky nejaká lokálna kapela. V tom momente sme sa dorozprávali.

Poznámka: Ak nie si žiadny znalec a pivo delíš na svetlé a tmavé alebo na studené a teplé, tak si radšej nechaj poradiť. Inak sa ti môže stať, že si podľa pekne znejúceho názvu vyberieš niečo nie až tak pekne chutiace.

Mladý hejter: Káva a zmrzlina, to by sme mali. Prehánky nehlásili, tak tomu pomôžeme a ideme na pivo do podniku, ktorý si hovorí Dobré časy. A to je sakra záväzok nazvať podnik tak, že tam vlastne stále musí byť dobre. Ideme na hornú terasu, kde je skoro všetko rezervované, ale predsa nachádzame voľný stôl. Na pípe majú cca. 24 pív každý deň. 24 rôznych značiek, farieb a chutí.

Tu by sme mohli skončiť a keby sme tam naozaj skončili na celý večer, skončili by sme. Hejterom korporátnych „europív“ istotne pohladí dušu a pivný pupek fakt, že tam čapujú výhradne všeobecne neznáme a cudzie pivá od výmyslu sveta. Asi najväčší mainstream tam je Kras nefilter od Kalteneckeru.

Ten deň som jedol málo chlebíka, tak som si dal Weizen (to je pšeničné, pre tých vzadu). Čašník mi dokonca odporučil inú značku, lebo tá, čo som chcel ja, priveľmi penila. Zabil ma účtom, na ktorom bolo 5,30 a on zahlásil: "Pol šiestej." Dobre tam je, až na to, že nie vždy chceš počúvať prebraté pesničky od random wedding bandu. Takmer nikdy.

4. zastávka – Pokhoi

Miesto: Hlavná 20

Dali sme si: fľaškový cider Opre za 2,20 € a veľkú Plzničku za 1,50 €

Viki: Pokhoi sa nachádza v jednom z dvorov na Hlavnej ulici a je tam naozaj pokoj. Terasa vyzerá ako z dovolenkovej pohľadnice a má aj takú atmosféru. Sedíš vedľa budovy obrastenej brečtanom, nad tebou svieti šnúra zo žiaroviek a počúvaš životné pravdy lokálov. Dokonca dostaneš k nápojom aj chrumky zadarmo. Chybou podniku počas našej návštevy bol fakt, že nemali košické pivo Mustáž, ktoré inak majú a fakt sme ho chceli ochutnať.

Poznámka: Uprostred terasy je pieskovisko. Ak máš za sebou nejaké tie pivá, je trochu ťažšie cez neho prechádzať, aj keď tam nie sú deti.

Mladý hejter: Keď vezmeš českú frajerku do Košíc a povieš jej, že teraz ideme do Pokhoia, aspoň podľa reakcie uvidíš, či to s tebou myslí vážne. Ak jej chýba ešte pár pív, tam to vybavíte. Ani nebude hundrať, lebo tam čapujú Plzeň a Bernard. A kopec IPA a podobných špeciálov. Vo vnútri je možno až príliš temné prítmie a všetko klincuje čašník, ktorý vyzerá ako Dave Gahan. To fřajeřke nehovoř.

Podnik sa nachádza vo dvore na Hlavnej a z externej terasky vidieť vrchol Dómu. Jeden chlapík tam od nás pýtal dlhý papierik, ale nikto nemal, tak smutný odišiel. Potom sa ale už vrátil veselý aj s naplneným papierikom a pri vedľajšom stole rozdával svoje múdra. Vyberám: „Oni nie že ma chceli oj*bať, oni na mňa j*bali!“

5. zastávka – Enoteca Centro

Miesto: Kováčska 10

Dali sme si: fľašu sladkého bieleho vína za 17 € a džbán vody za 50 centov

Viki:  Ďalší dovolenkový podnik. Opäť vo dvore a opäť s príjemnou atmosférou. Nie je to vinotéka, kde majú sudové vína a domáce ríbezláky, ale talianska enoteca so širokým výberom vín, syrov a iných talianskych špecialít, ktoré si zobeš k vínu. V piatok večer tam bol nátresk, hral tam taliansky pop na štýl Al Bana a Rominy Power. Sympatické je, že automaticky dostaneš džbán vody, za ktorý ale automaticky zaplatíš 50 centov (čo ťa zasa nezabije, ale aj tak...). Vnútri sa cítiš trochu ako v obchode, keďže všade okolo sú fľaše vína, balíky cestovín, fľaštičky olív či hrudy parmezánu. Terasa je však naozaj viac ako príjemná.

Poznámka: Víno si vyberaj dôkladne. Nielen tak hocijako ako my, že „sladšie biele“. Inak sa ti môže stať, že za fľašu zaplatíš 17 EUR aj s korkovným.

Mladý hejter: V Pokhoi sme nabrali aj pár kamošov z Košíc a tí nám odporučili rozšíriť si poopičné portfólio o vínko. Tak sme sa zrazu ocitli vo fancy vinárni v zapadnutej uličke Enoteca centro (to zní tak italsky). Cítil som sa ako na dovolenke na Jadrane, i keď tie talianske pesničky, ktoré znejú všetky ako Kantáre, sa určite dali prepnúť.

Obklopení syrmi, šunkami, olivami sme v rauši zabudli, že v našom veku sa víno nedelí na suché polosladké atď., ale do dvoch eur, do päť eur a ďalej sa už nedelí, lebo sa také drahé nekupuje. Takže sme si nakoniec nevedomky dali flašu sladučkého za vyše patnác euríčok a pohli sa ďalej. Ale čo, aspoň sme dvihli tunajšie HDP o 126%.

6. zastávka – Golem

Miesto: Dominikánske námestie 15

Dali sme si: veľké pivo Golem 11,5 ° za 1,50 Eura

Viki: Golema poznajú všetci Košičania najmä vďaka vlastnému nefiltrovanému pivu, ktoré si v podniku sami varia. Pivo nie je ani 10° ani 12° a dokonca ani 11°, ale 11,5°, no majú aj 13°. Aj svetlé aj tmavé aj miešané. Je mútne a zvláštne. Mne nechutilo, no väčšina Košičanov naň nedá dopustiť. Vo vnútri sa nefajčí a aj výzdoba vnútorných priestorov stojí za to. Videli ste už v nejakej krčme dres futbalistu Rada Zábavníka zavesený vedľa televízora, v ktorom práve beží parkúr? My áno. Mňa očarili aj futbalové koláže rozvešané všade na stenách, kto je ich autorom som sa, ale nedozvedela.

Poznámka: Ak nemáš rád futbal, nefiltrované pivo a emotívnych štamgastov, Golem asi nebude tvojím obľúbeným miestom.

Mladý hejter: Na Dominikánskom námestí sídli pivovar Golem, kde si pivo rovno varia aj čapujú. Viac fresh je už len ten supermarket. Viki pivo nechutilo, ale pre mňa sú tieto fajnové domáce nefiltre niečo ako voda, takže so zvyškom osadenstva sme vyhrali nad smädom asi 3:0 v tréningovom tempe.

Po stenách visia futbalové a basketbalové dresy, vyniká jednoznačne the most legendary stopér Rado Zabavník, ktorý hral za 1. FC Košice, keď 1. FC Košice niečo znamenalo. K pivu tam robia kopec všelijakého chutného jedla typu hermelín, tatarák atď., veď to poznáš. Vedľa sa opúšťala partia starých fotrov, ako v tom mojom staršom článku o divných ľuďoch v baroch. Štandardný piatoček.

7. zastávka – Collosseum

Miesto: Vrátna 70

Dali sme si: Pivo, vlastne ani nevieme aké, veľké za 85 centov.

Viki: V uličke hneď pri Dominikánskom námestí sú nenápadné dvere do úplne iného univerza. Vojdeš, prejdeš úzkymi schodmi a zrazu si v obrovskom subkultúrnom priestore, kde sú všetky druhy ľudí (asi s výnimkou miciek s gélovými nechtami a opálených chlapcov v ružových tričkách s výstrihom). Collosseum je košickým MMC-čkom, ale lepšie. Je tam viac podnikov a atmosféra je o dosť príjemnejšia. Nie je to najčistejší a najkultivovanejší podnik na Zemi, ale o to ide. Toto miesto je väčšinou miestom zavŕšenia všetkých žúrov v košickom centre, a tak to bolo aj v našom prípade.

Poznámka: V Collosseu sa dá piť celú noc. Je tam niekoľko menších barov, ktoré môžeš striedať.

Mladý hejter: Nasleduje zlatý klinec večera, na skok od Golema, aréna neštandardnej zábavy, Collosseum. Kto tam bol, vie si približne predstaviť, kto nebol, rád ho tam vezmem. Navštívim to tam vždy, keď som na východe, takže raz za cca. 1,5 – 2 mesiace, ale bez ohľadu na deň, ročné obdobie alebo štátny sviatok, vždy tam stretnem niekoho, kto

- žije v zahraničí a je v Košiciach na 4 dni,

- niekoho, koho som nevidel dva roky,

- niekoho, s kým som pil predvčerom v Bratislave

- a samozrejme tých, ktorých tam stretnem každý jeden raz.

Čapujú tam Litovel, Holbu aj Zubr tuším, ale vždy sa oplatí dať si k pivu niečo malé, takže my chodíme na bar väčšinou po Ouzo alebo na Kapitána či Absinth. Podľa toho, čo je práve za euro. Collo má neopakovateľnú atmosféru, kopec zákutí, z ktorých sa spitý nevieš vymotať a vždy tam hrá nejaká odnož metalu, ktorá ti nikdy nezačne vadiť.

Posledné, čo si pamätám, je navigácia spitého kamoša do Collosea, radostné zvítanie, smútok, že nikde v meste sa už nehrá poker a nemáme ako rozflákať zvyšné peniaze a posledný nočák o 4 ráno.

Vlastne nie, doma som si ešte dal tresku, potom zaspal na gauči v obývačke a o pol 6 si išiel ľahnúť do postele.

It was a good day.

Záver? Áno, chceli sme ísť aj do Tabačky a XY ďalších pekných, dobrých, zaujímavých, tradičných, obľúbených podnikov, no čas, rozpočet a sily nám nedovolili. Ale hlavne čas. Každopádne, stráviť párty večer v Košiciach určite stojí za to a podľa rečí lokánych je tam podnikov na 10 podobných článkov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:16 vecí, ktoré pozná iba rodený Košičan