1. Boli štátnice ťažké?
Vieš, ako sa hovorí – maturita, formalita. Štátnice... čo ja viem, čo sa rýmuje so štátnicami. Dala som to a basta.
2. Aké otázky si si vytiahla?
Zabudla som to v momente, keď som vyšla z miestnosti a vedela, že som prešla. Prečo by to malo byť dôležité?
3. O čom si mala diplomovku?
„Prvky existencializmu v mikroflóre mnohočasticových entaglementov a ich vplyv na vývoj trestného práva v Ugande.“ Čo ti to hovorí? Napísala som o tom za týždeň 70 strán, nechci aby som ti k tomu niečo viac povedala.
4. Nechcela si ostať na škole a spraviť si PhD.?
a) chcela, ale buď môj odbor nedostal miesto, alebo viem, že by miesto mňa zobrali toho riťoleza, čo mal od prváku samé Ačka
b) nie, ďakujem, 5 rokov v tom blázinci mi stačilo
(nehodiace sa preškrtni)
5. Máš už vyhliadnutú nejakú robotu?
Mám naivné predstavy, že by som robila niečo súvisiace s tým, čo som študovala, takže nie, nemám ešte robotu.
6. A čo budeš teraz robiť?
Neviem.
7. Chceš ostať doma, či si nájsť robotu niekde inde?
Neviem, nepýtaj sa ma na to teraz.
8. Nechceš ísť niekam do zahraničia?
NEVIEM!!
9. Ale veď musíš mať nejaké plány...
Nemám, *vlož obľúbenú nadávku*, žiadne plány, čo je ťažké na tom pochopiť?!?!
10. Fakt žiadne?
AAAAAAAARGH
11. Tak... Ideme to zapiť?
NO KONEČNE!
