Fičíme na pajzloch. Mladý hejter a Eastern Hipster testovali bizarné podniky hlavného mesta

Fičíme na pajzloch. Mladý hejter a Eastern Hipster testovali bizarné podniky hlavného mesta

Tento článok nečítajte triezvi. Samozrejme, pokiaľ máte 18 rokov.

Otestovali sme pre vás desať pajzlov v centre Bratislavy, aby ste vedeli kam ísť, ak vo vašom obľúbenom pivovare, bare, vinárni, kaviarni, reštaurácii, šenku zasa bude nátresk.

Podniky sme nezoradili podľa "úrovne", ale jednoducho v poradí, v akom sme ich navštívili.

1. Búda na Rajskej

Viktória

Nikto nevie, ako sa tento podnik oficiálne volá (zrejme Občerstvenie), lebo každý ho volá „Búda“. Mohli sme si vybrať z dvoch možností – sedieť v eklekticky zariadenom fajčiarskom interiéri s hracími automatmi a britskou vlajkou, alebo na (samozrejme tiež fajčiarskej) terase – sklade náradia a bydliska lokálnej mačky. Pivo sme si objednali a zaplatili pri bare a sami sme si ho aj priniesli. Pán za barom občas prišiel terasu skontrolovať. Nevieme, či kvôli nám alebo kvôli mačke, ktorej prítomnosť nám vysvetlil: „Tu chodí tá prašivá mačka, víš. Ona tu má díru, víš.“

Eastern Hipster

Búda je niečo ako Šikmá ulička v Harrym Potterovi. Chodil som okolo, ledva som toto miesto postrehol a aj keď som si ho náhodou všimol, tak som sa neodvážil vojsť dnu. A to bola chyba, pretože tento podnik milujem. A terasa podniku je niečo neskutočné. Je skrytá pred očami verejnosti a na rozdiel od „urban“ podnikov som sa tu cítil ako na garden párty u bandy bordelárov. Čiže veľmi dobre.

Mladý hejter

Na presklenej výplni na dverách do „Búdy“ nás vítajú dve nálepky Ľudovej strany Naše Slovensko, z čoho sa mi tak trošku otvára príborník vo vrecku, ale odvážim sa vkročiť. Vonkajšia terasa vyzerá ako zadný dvor random schátraného domu v Stakčínskej Roztoke, k tomu fajnové posedenie na bielych plastových stoličkách špinavej farby a jedna prašivá mačka.

Je niečo okolo tretej poobede a spoza plota vonkajšej „terasky“ počujeme zvuk nejakej cirkulárky a maďarský džavőt deciek z priľahlého ihriska. Cítil som sa ako na balkóne chorvátskeho apartmánu. Akurát pivo pod čárečku nestálo 2,50€ ale 0,87€. Takže najprv nálepky s divným dvojkrížom a potom človek, aby nasilu nechával tringelt 1 cent. Ničomu tu už nerozumiem. Mali sme so sebou aj nejaké Tőffifee, ale zakázali mi núkať ho tým deťom za plotom.

Citát posedenia: „250 eur za psychoša pre dvoch? Poďme radšej na dovolenku a tam to vyriešime.“

2. Bistro Vanesa

Viktória

V stredu o pol štvrtej poobede bola terasa, respektíve tie stoly pred podnikom plné, no do interiéru sme sa ešte zmestili. Obsluha, teda pani Janka, si zaslúži deväť Gambrinusov za euro štyridsať z desiatich, lebo všetko hravo zvláda a s každým sa pozná. Vanesa nie je iba alkoholickým konzumným zážitkom, ale aj umeleckým – výstavku čajníkov za sprievodu disco verzie Načo pôjdem domov si len tak v hociktorom podniku nepozriete.

Eastern Hipster

Vo Vanese by mali kvôli mne zaviesť vernostný systém, pretože s týmto podnikom som v dlhodobom vzťahu. Kúsok od Vanesy som chodil na základnú školu, takže v tejto lokalite sa rodil môj raný alkoholizmus. Tiež som tu mal rande, na ktorom som sa strašne opil a bol z toho dlhodobý vzťah a teraz je Vanesa moje detašované pracovisko, kde píšem alebo brainstormujem. A pod brainstormingom mám na mysli borovičku.

Bavia ma niektorí štamgasti, pretože síce môžu na prvý dojem pôsobiť ako banda ožratých primitívov, ale niekedy majú v sebe niečo viac. Môže sa vám stať, že príde za vami skrachovaný umelec, nadšene vám porozpráva o svojej mladosti na VŠVU a ukáže vám svoju výtvarnú tvorbu. No a vzápätí ho stretnete v chodbičke pred záchodom, ako močí do umývadla. Takže zmiešané dojmy.

A o tom je v podstate Vanesa. Podnik, z ktorého odchádzate so zmiešanými dojmami.

Mladý hejter

Raz som tu bol na jednom pive, keď som ešte nevedel, čo to je Vanesa naozaj a raz sme tu chlastali s Eastern Hipsterom a Evelyn, keď sme išli na Tepláreň (hej, to je tá gay party). Dobrého veľa nebýva, preto sme namiesto plnej terasy zaparkovali vo vnútri za posledný voľný stôl. Majú tam Gambáč 11° za 1,40 € a veľmi milú obsluhu a po celý čas tam hral nejaký Megamix Best of 1997. Spomienka na hrudník Petra Andreho bol veľkým spestrením popoludňajšieho nasávania. Pýtam sa, prečo ho ešte nezavolali na Uprising.

Termín posedenia: Zadefinovali sme archetyp: Žena s čivavou. Vysvetľovať nebudem, lebo všetci ste si práve aj tak predstavili presne to isté.

3. Viecha BREZA U Kocúra

Viktória

Toto nie je pajzel, ale skôr nevídane bizarný podnik. Má všetko – terasu, opulentnú výzdobu, vynikajúce víno, arašidové chrumky na stoloch zadarmo, vlastnú mačku a poháre, z ktorých by sa nehanbil piť ani Bakchus. Do toho hrá talianske disco a páni nám pravidelne dolievajú víno aj vodu (voda je zadarmo, nie za tri eurá, ako v niektorých bratislavských pivovaroch). Zmierte sa však s tým, že do Viechy sa na čapované pivo nechodí, preto ho tam ani nemajú.

Eastern Hipster

Tento podnik je môj najväčší favorit. Za bránou do predzáhradky začína iný svet ako z rozprávky a viecha pôsobí dojmom, ako keby ste boli u babičky na francúzskom vidieku. Namiesto babičky tu nájdete pár dvoch postarších mužov s gýčovým vkusom a prístupom k zariaďovaniu interiéru v zmysle: „Viac je viac.“

Majitelia sú síce svojskí, ale o svojich hostí sa vzorne starajú a poctivo dopĺňajú ríbezlák a chrumky na stôl. Toto miesto predsa len nie je žiadny pajzel, je to skôr veľmi bizarný podnik, ktorý si drží svojský štandard a dúfam, že im ešte dlho vydrží. Majitelia vysvetľujú svoje tajomstvo úspechu: „Snažíme sa to tu udržať pekné a smraďochov sem nepúšťame!“

Mladý hejter

Zvonku to vyzerá ako kvetinárstvo, zvnútra ešte viac. Časti úchyla vo mne sa to páčilo, i keď to na stoloch vo vnútri vyzeralo, že si nemáme kde položiť karafy a poháre na víno. Sadli sme teda na vonkajšie posedenie a začali tankovať ríbezlák z pohárov jak vínko. Toto bol podnik, ktorého majitelia nemajú na čele napísané „daj mi čo najviac lóve a čím skôr choď kade ľahšie“.

Pozdravujem na miesta, kde za vodu so sirupom s názvom domáca limonáda vygrcáš sto korún. Po asi 3,5 hodinách na stole pristála štvrtá karafa vody, čo znamená, že zle nám tam asi nebolo. Jednoducho to tam nemalo chybu, za mňa top podnik. (Toľko chvály ste nečakali, že?)

Zistenie posedenia: Medzi poznámky k tomuto podniku som si zapísal: Zmäklo mi srdce. Už si nepamätám, prečo.

4. Kop Saloon

Viktória

Vraj obľúbený podnik hercov z divadla Nová scéna. Podnik má bizarný názov aj bizarnú atmosféru. Samozrejme, že sa vo vnútri fajčí. Iba v tomto podniku máte šancu sadnúť si na barovú stoličku priamo oproti televízoru a sledovať program z naozaj bezprostrednej blízkosti.

Eastern Hipster

Vždy, keď idem okolo výkladu Kop Saloonu,  musím sa pokochať pohľadom na lesbické umčo od insitného maliara. To je však iba malá časť umeleckých skvostov, ktoré tento podnik skrýva.

Zariadenie podniku má svoj jasný rukopis a je to čistá dekadencia. Najviac ma fascinovala bábika obesená na ventilátore a chvíľu som rozmýšľal, či je to prejavom chorej mysle, alebo geniálneho zmyslu pre humor. Zo všetkých podnikov sa mi páčil najviac práve tento interiér.

Mladý Hejter

Presne ten typ pajzlu, ktorý si predstavíš pod pojmom pajzel. Je 14:10, vo vzduchu visí dym, ktorý si ešte pamätá minulý režim, vo výklade a vnútri sa nachádza kopec obrazov a iných „umeleckých diel“, väčšinou akty a rôzne bizarné koncepty. 

Ako plus hodnotím, že tam okrem Grcoňa čapujú Bernard a že na dverách majú nad otváracími hodinami napísané ČAJOVŇA. Odlíšenie od konkurenčných čajovní podčiarkujú aj otváracie hodiny, ktoré majú namiesto núl veľké O. Kreatívne!

Keď sa z éteru ozvali kubánske rytmy, na chvíľu to znelo celkom k svetu, potom sa do toho ozval spev Helenky Vondráčkovej a bolo po kultúre.

Téma posedenia: Slovenská scéna módnych blogeriek a akože návrhárov je plná fejku, faloše a egomastičkovania, ale pravdupovediac, na nič nové a šokujúce sme týmto neprišli.

5. Drevená dedina

Viktória

Krčma – reštaurácia na trhovisku na Žilinskej pôsobila v chladný zamračený piatok trochu depresívne. Stoly vyzerajú ako náhrobné kamene, hudba nehrá, pri okolitých stoloch sedia osamote starší páni pri pive a víne. Vnútri je „vyprážané teplo“ a nejaký šport, ktorý reve z obrazovky. Čašník príde za vami, takže od náhrobného stola vstávať nemusíte.

Eastern Hipster

Sú niektoré podniky, ktoré sú také zlé, až sú dobré a niektoré sú proste iba zlé. Socialistický interiér vyzerá úžasne, ale ak v ňom vidíte divných štamgastov so škaredými pohľadmi a nepríjemnú obsluhu, necítite príjemnú nostalgiu z minulosti. Skôr cítite niečo smutné a patetické.

Mladý hejter

Viecha drevená dedina je ako morské prasiatko. Ani drevená ani dedina. Asi najskôr viecha. Alebo skôr tradičné sídliskové posedeníčko s kamennými stolmi vonku a teda drevenými vo vnútri. Čapovali 4-sladový Corgoň, čo je nie príliš môj šialok kávy, ale jeden môžem, no. Tackajúcim sa babkám, ktoré práve opúšťali lokál, to o štvrť na 6 poobede určite bolo jedno.

Posedením rezonoval príbeh o tom, ako jeden podnik na východe začali volať U Podčiarky, lebo asi vieme, prečo. V tomto vidím nesmierny celoslovenský potenciál a čudujem sa, prečo si tento názov nikto neosvojil a neprebral pod seba všetky podniky s pokazeným výčapom, ktorý čapuje len do 0,45 litra (a že ich nie je málo).

6. Zora

Viktória

Toto miesto je tiež bratislavskou klasikou. Podnik je plný štamgastov a môže sa veľmi ľahko stať, že im obsadíš obľúbený stôl. V Zore sme si sadli na terasu, čašník za nami prišiel a na lístok na stole nám naťahal tri čiarky. Terasa pred vchodom do podniku nie je najpokojnejšie miesto na svete. Príjemné je, že sa tam necítiš špinavo stoličky aj stoly sú čisté a v podstate nové a pohodlné.

Eastern Hipster

V Zore som nebol už veľmi dlho a bol som veľmi príjemne prekvapený. Obsluha bola milá a rovnako aj bezdomovec, ktorý sa zastavil pri našom stole, sa ukázal ako človek s prehľadom. A povedal nám nádherný príbeh o Al Pacinovi. Neviem, ako veľmi je ten príbeh pravdivý , predsa len mi ho hovoril opitý bezdomovec, ale vypovedá o dnešnej dobe a v tom spočíva jeho pravdivosť.

Al Pacino vraj chcel bicykel a tak sa modlil k Bohu a vo svojich modlitbách oň prosil. Boh však jeho modlitby nevyslyšal a vtedy si Al Pacino uvedomil, že sa celý čas pozeral na vec zo zlého konca. A tak bicykel ukradol a Boha potom prosil už iba o odpustenie.

Toľko duchaplná myšlienka od opitého bezdomovca zo Zory.

Mladý hejter

Zora je ledžendery podnik na Záhradníckej a má aj letnú terasku. Okrem toho má aj Budvar 12°, takže rýchle body hneď na úvod. Vnútro je plné tabúľ s nápismi, ten o loose women ma pobavil najviac. Ak si v Zore prvýkrát a po návšteve predchádzajúcich podnikov to vidíš na prehánky až búrky, vedz, že na záchode je na teba prichystaná nečakaná zápletka. Musíš sa ešte vrátiť po kľúč na výčap.

Pri terase sme stretli vskutku zaujímavého bezdomovca. V motorkárskej bunde, s koženými rukavicami, z ktorých mu trčali prsty a šiltovke Blackhawks si opýtal jednu cigaretu za euro. Nakoniec ju dostal zadarmo, veď sme ľudia. „Máte elegantné fúzy. Ale som na baby,“ nečakane zadelil na Eastern Hipstera. Pokračoval najnečakanejšou analýzou: „Vy asi viete po anglicky, píšete ľavou rukou.“ Hneď na to vytiahol zo svojho bohatstva anglicky písanú romantickú knižku v mäkkom obale a daroval ju kolegovi. Na prázdno neodišla ani Viktória, pre ktorú odniekiaľ vyčaroval bižu náramok so slovami: „To som dostal dnes. Našiel na chodníku.“

7. Ponorka

Viktória

Krčmu, bar alebo herňu s týmto názvom nájdete v každom meste. Ponorka na Tobruckej má všetko, čo správny pajzel dobré pivo za dobrú cenu, štamgastov, vlhkosť, pach, sexistické vtipy (napr. dámska toaleta s nápisom speleológia a gynekológia). V súvislosti so záchodmi ženy si musia pýtať kľúčik na bare, muži nie. Vysvetlí niekedy niekto, prečo to tak je? Pivo bolo dobré, obsluha úplne normálna. Svoju pamätnú dosku tam má aj Daniel Tupý.

Eastern Hipster

Toto miesto má určite svoje čaro a veľa mojich kamarátov nedá na Ponorku dopustiť. Náhrobný kameň na stene podniku je tiež veľmi milý morbídny doplnok.

Ale tie záchody? Ja keď som opitý, nemám čas lúštiť nejaký interný humor, ja potrebujem proste čúrať! Ale keď niekto namiesto ženskej postavičky umiestni nadpis Gynekológia / Speleológia a namiesto mužskej postavičky Urológia / Ornitológia, tak som proste zmätený. Jednak nerozumiem tejto dvojitej dávke humoru a tiež som chvíľu rozmýšľal, čo je to vlastne speleológia. Ale áno, je to náuka o jaskyniach.

Hneď sa cítim o poznanie bohatší vďaka záchodom v Ponorke.

Mladý hejter

Podľa tabule by mali mať na výčape 6 pív, mali len Svijanský Máz za 1,30€. Nedbám. Polovtipné označenie záchodov už opísali kolegovia. Ňuňu. Medzi dverami je na stene básnička, s ktorou sa zas úplne stotožňujem. Na záchode mi do nosa udrela „vôňa“, ktorú som si pamätal z futbalových šatní, keď som kedysi trénoval za dorast. Ten pocit, keď sa nemusíš dotýkať steny, ale jej vlhkosť sa dotýka teba.

Nebola by to Ponorka, keby som tam nestretol  učiteľa z mojej výšky. Škoda, že sme sa nemohli zdržať dlhšie a pridať sa do akademickej debaty, ale v podstate sme spolu pili už po bakalárskych štátniciach, takže nemrzí až tak. Nehučí tu žiadna mŕtva Európa 2, je tu zapnuté Dajto s nejakým športovým prenosom.

Smutný moment posedenia:Myslel som si, že si dám so svojimi žiakmi aspoň jedno poldeci, no nič, nabudúce.“ Tomu ver, že nabudúce!

8. Mr. President Pub

Viktória

Hneď za zastávkou na Hodžovom námestí sídli tento svojrázny pajzel. Keď doňho vstúpiš, máš pocit, že si opustil Bratislavu. Objednáva sa pri bare, môžeš sledovať Eurosport na starom televízore alebo sledovať okolosediace výjavy. Ťažké je dostať sa na wécko, ktoré je za troma plechovými neoznačenými dverami.

Eastern Hipster

Zatiaľ čo najčarovnejšia vec na Vanese sú práve štamgasti, štamgasti v Mr. President Pub postrádajú akékoľvek čaro. Rozmýšľal som, či sú to gambleri a pasáci a celkovo z nich bola cítiť beznádej. Rovnako aj z barmana s rozbitým nosom. Pre mňa jeden tragický podnik. Keby som chcel načerpať inšpiráciu pre ultimátnu depresiu, tak by som si tam sadol a dal to konopné pivo, ktoré majú v ponuke. Inak ani nestojí za návštevu.

Mladý hejter

Bol som tam prvýkrát, preto som si najprv potreboval oťukať terén. Za výčapom stál starší pán, ktorý na nesmelú otázku „Kde tu je záchod?“ odpovedal nacvičeným volejom: „Koľko tu je dverí?“ Hej no, boli jedny, boli v kúte a nemali kľučku. Neistota mladého štamgasta. Dali sme si tri malé novopacké desiatky a jednu malú kofolu, čo robilo neuveriteľných 3,50 €. Aspoň viac zvýšilo do jedného z dvoch automatov, čo tam blikali. Nalievajú ozajstné poldecáky a taký Jäger tam stojí iba 1,30 €!

Pri stole vedľa to vyzeralo na rodinnú sešlost, ale nie takú ojedinelú, oslavnú. Vyzeralo to na ľudí, čo tam musia mať zlatú vernostnú family discount kartu. Starší báčik si tam dokonca rezal štangel salámu na kolieska.

Prívlastok posedenia: V nápojovom lístku nájdete aj „Gin krčmársky“ za 0,75 €.

9. Depresso

Viktória

Najväčšou výhodou akože kaviarne, je jej lokalita. Podnik v starom meste má celkom prijateľné ceny, no interiér je naozaj depressívny. Tma a obesenecké slučky nad dverami vás určite nerozveselia, našťastie sa dá sedieť aj na terase. Cesta na WC je strastiplnou záležitosťou – musíte si opýtať kľúč, vyjsť von na ulicu a nájsť tie správne dvere.

Eastern Hipster

Tento podnik sa mi opäť spája s mojimi školskými časmi. Vreckové bolo malé, tequila v Depresse bola lacná, tak tu sa stretla ponuka s dopytom.

Teraz už nedostávam vreckové, tequilu nepijem a radšej zájdem inam, pretože tento podnik pre mňa nemá atmosféru, je to iba o lacnom alkohole.

Mladý hejter

Kaviareň, v ktorej pitie stojí málo a cigaretový dym tam stojí celú večnosť. Na stene je „okrasná“ (?) vrtuľa, škoda, že sa netočí. Ale to je len môj nefajčiarsky problém. Dávame si opäť Budvar a ozývajú sa aj močové partie, že chcú na svetlo božie. Na svetlo je treba ísť doslova, záchod je externý ako študent sociálnej správy, vo dverách hneď vedľa podniku.

Vo vnútri hrá VH1 classic. Problém je, keď slovom classic označíš všetky tie otravné obohraté songy za posledných 40 rokov. Za mňa nálada v intenciách názvu kaviarne, jednoducho sme si nesadli.

Zlatý klinec posedenia: Nad vchodom visia tri slučky pre obesencov. Asi akože „Majte sa a zlomte väz“, či čo.

10. Café Viki

Viktória

Podnik nie je bizarný ani svojim vzhľadom, ani klientelou, ani obsluhou, ale ponukou a cenami. Za nulaštvorku hocijakého tvrdého alkoholu zaplatíte euro. Vo Viki sa fajčí, terasa nie je a hudba hrá z hudobného kanálu z plazmy na stene. Nebyť veľmi alcoholic-friendly cien, tak je Viki podnikom, akých nájdete na Slovensku stovky.

Eastern Hipster

Tento podnik je čistý, relatívne slušný a pre mňa nudný. Ale neexistuje veľa miest v Bratislave, kde vojdete s desiatimi eurami a vychádzate na šrot. Ak si chcete držať úroveň a už sa nechcete opíjať lacným alkoholom na Gottku, tak Cafe Viki je hneď na skok.

Mladý hejter

Vysokoškolák musí poznať dve základné miesta. Kde nakúpi alkohol a cigy za stravné lístky a ešte mu aj vydajú a kde majú panáky za euro. Cafe Viki je ukrytá medzi Kollárkom a Gottkom, lepšiu strategickú polohu len tak nevymyslíš. Fakt tam lejú takmer všetko za eurko, Krušovice za 1,30€. Je to tam zrekonštruované a vizuálne pekné, takže človek má k tomu lacnému nasávaniu aspoň trošku kultúrneho okolia.

V telke hrala nejaká retro telka, takže som zistil názvy všetkých tých ‘80s pesničiek, ktoré som ako soplák poznal len tak z počutia. Vypočul som si príhody, ako do Viki chodievajú chlastať študenti s učiteľmi nepoviem akej školy. Tiež sme si vymenili svoje skúsenosti s outdoorovým sexom a rozobrali novinársku brandžu (k obom chvalabohužiaľ nemám veľa čo povedať).

Dialóg posedenia:

„On je v Novom čase, nevyzerá šťastný.“

„Hej, pije.“