Týmito 20 otázkami dokážu ľudia vytočiť študentov z internátov

Týmito 20 otázkami dokážu ľudia vytočiť študentov z internátov

Vydané 13.4.2015 o 17:50

Ak si niekedy býval/-a na internáte, na niektoré z týchto otázok si určite musel/-a odpovedať.

Na stereotypné otázky určené študentom bývajúcim na internáte odpovedali redaktori Fičí – Barbora Gschwengová a Marián Psár. Barbora býva piaty rok na internátoch Hliny v Žiline a Marián si päť rokov užíva átriaky v bratislavskej Mlynskej doline.

1. „Neprekáža ti, že bývaš na jednej izbe s ďalšími ľuďmi?“

Barbora: V mojom prípade prítomnosť súrodencov len nahradili spolubývajúce - takže to pre mňa nebol taký šok. Vyhovuje mi to, pretože som spoločenská a ony sú skvelé.

Marián: Nie, získal som tak veľa super kamarátov. Asi som mal na nich šťastie. Jeden bol ale predsa divný. Raz som v apríli našiel v mrazáku jeho čiapku.

2. „Máte tam šváby?“

Barbora: Možno ich niekto chová na izbe, voľne tam však nepobehujú.

Marián: Šváby sú len tam, kde je bordel. Nikdy sme nemali ani len mravce. Mali sme ploštice. Ale tie proste niekto donesie a idú za tvojou krvou, nie za odpadkami. Môžeš mať čisto ako chceš, ráno máš trinásť štípancov od zápästia po lakeť.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Najkrajšie ženy na Slovensku a soté za 1,50. Toto je 9 dôvodov, prečo sa v Mlynskej ozaj oplatí žiť.

3. „Máte v sprche pleseň? Sprchuješ sa v žabkách?“

Barbora: Naše upratovačky sa snažia, aby tam nebola. Ale na vlasy, nechty a iné ľudské aj neľudské pozostatky natrafíš bežne. Do sprchy preto chodím v žabkách a s prižmúrenými očami.

Marián: Dvakrát áno za tradičné átriakové sprchy. Ale aby som nekrivdil, pár ich už je zrekonštruovaných. Ale len pár.

4. „A čo robíš, ak si chceš niekoho priviesť na izbu?“

Barbora: Spíšem oficiálnu žiadosť pre vrátničku a moje spolubývajúce. Alebo si ho skrátka privediem.

Marián: Väčšinou si ho prinesiem na izbu.

5. „A kde sa učíš?“

Barbora: Vo vlaku, v aute a v trolejbuse - všade inde mám totiž priveľa iných podnetov. Veď to poznáš - najlepšie spontánne party vznikajú zásadne večer pred skúškou. Inak - na internátoch máme zriadené učebne a legendy hovoria o študentoch, ktorí ich využívajú aj na učenie.

Marián: Učíme sa celý život. Ale poviem ti pravdu, do školy sa veľmi neučím. Tak vo vlaku alebo ráno v autobuse pred testom.

6. „Už si niekedy našiel svojho spolubývajúceho/spolubývajúcu pri sexe s niekým?“

Barbora: Zatiaľ nie. Mám skôr šťastie na zvukové vnemy a tenké steny.

Marián: Nie, každý predsa vie, že sa treba zamykať. Ale cez stenu som už od vedľa počul všeličo. Veď čekni video.

7. „Nemyslíš si, že by ti bolo lepšie na priváte?“

Barbora: Privát by ma asi nudil. Kamoši mimo internátov mi často závidia, že som v centre diania. Navyše, pôsobím v internátnom rádiu Rapeš, s ktorým na Hlinách organizujeme rôzne akcie pre študentov. Dnes si už moje vysokoškolské štúdium bez toho neviem predstaviť.

Marián: Jasné, že bolo. Už sa aj teším. Ale myslím si, že každý študent by mal mať šancu zažiť, aké to je bývať na intráku. Pre mňa to bolo 5 nádherných rokov. A akurát dosť.

8. „Dá sa tam normálne vyspať?“

Barbora: Na spánok bude dosť času na dôchodku, nie? Ale keď sa naozaj potrebujem vyspať a vonku práve vrcholí horúčka utorňajšej noci, pomôžu mi slúchadlá či štuple do uší.

Marián: Dá. Treba vychytať novú posteľ alebo si požiadať o nový matrac. A nemať spolubývajúcich, ktorí chrápu. A nebývať nad Uniqeom alebo Elamom. To je dosť bad luck.

9. „A to máte vécka a sprchy spoločné pre celé poschodie?“

Barbora: Vécka nie, ale horšie je to so sprchami. Párkrát sa mi stalo, že o polnoci boli obsadené všetky sprchy v budove!

Marián: Len pre jednu chodbu na poschodí. To je tak 25 ľudí na 2 sprchy a 3 obložené misy. Väčšinou je vždy niečo voľné. Ale zas veľa obyvateľov sú hovädá, čo po sebe nezhasínajú a nesplachujú, takže voľné sa nie vždy rovná čisté alebo neupchaté. Tie záchody sú niekedy fakt ako Forrestova bonboniéra.

10. „A to si tam aj varíš či ješ iba vifonky a párky?“

Barbora: Prekladám ich bagetami za 85 centov a jedlom z menzy za 1,82 €. Ekonomicky však fungujem len do momentu, v ktorom sa s kamoškami vyberieme na sushi.

Marián: Nevarím si tam skoro vôbec. Chodím do jedální na dotované menučko za cca. 2 eurá, keď som v práci, tak chodím na drahšie menučká a potom na malé nákupy do BILLY. Ešte tu máme pizzerku a kebaby. Ale niekedy nám o 1 v noci prepne a nahádžeme na panvicu všetko.

11. „Nejdú ti na nervy tvoji spolubývajúci?“

Barbora: Ja som v podstate veľmi mierumilovný a tolerantný človek, ale ponorkovú chorobu so spolubývajúcimi som si zažila aj ja. Je to však len o komunikácií a zasmiatí sa na blbostiach, ktoré vlastne netreba riešiť.

Marián: Ja im idem asi viacej. Ale sme príčetní ľudia, ktorí si vedia povedať veci narovinu a neuznávame pasívne agresívne prejavy ako ženy.

12. „A čo tam robíš cez víkend?“

Barbora: Víkendy, sviatky a prázdniny strávené na internátoch patria medzi tie horšie spomienky. Z internátov sa totiž vtedy stáva mesto duchov, ktoré oživí len návrat študentov.

Marián: To isté, čo by som robil v byte. Spím, jem a chodím na koncerty.

13. „Je pravda, že na intrákoch spáva každý s každým?“

Barbora: My ako študenti máme množstvo energie a na internátoch to, samozrejme, žije aj týmto spôsobom. Nepovedala by som, že každý s každým – aj keď niečo také som zažila na Erasme, kde mi internát pre zahraničných študentov miestami pripomínal králikáreň.

Marián: To, že tam bývajú tisícky študentov na vrchole sexuálnej vitality, neznamená, že tam všetci súložia ostošesto. Rozumej: nemám ešte skúsenosť s nejakým hromadným zbližovaním, ani som nepočul o žiadnych sexuálnych mašinách akéhokoľvek pohlavia. Ale asi len nemám šťastie na tých správnych kamošov.

14. „A to tam máte aj večierku?“

Barbora: Na Hlinách existuje magická polhodinka – od polnoci do pol jednej sa na internát nedostaneš, lebo sa menia služby. Ak prídeš neskôr a ešte aj v podguráženom stave, môže sa ti prihodiť výchovný dialóg s vrátničkou.

Marián: Toto nie je škola v prírode ale vysokoškolský internát. Máme niečo ako nočný kľud. Čo je taký pojem s dosť širokým výkladom, veď vieš.

15. „Je tam zakázané piť alkohol? Čo ti spravia ak ťa nájdu piť?“

Barbora: Oficiálne áno, ale pri spontánnej izbovici ti myslím nehrozí viac, ako napomenutie vrátničkou.

Marián: Nie je. Zakázané je fajčenie v ubytovacej časti a je za to nejaká pokuta a čierne body, ale to majú všetci vieš kde.

16. „Môže tam prespať aj niekto cudzí?“

Barbora: Nočnú návštevu na internáte si môžeš vybaviť oficiálnou cestou za poplatok. Tých neoficiálnych ciest je ale viac.

Marián: Za 2,50 na noc jak zadarmo. Len mu musíš nájsť miesto.

17. „Nemyslíš si, že keby si nebýval/-a na intráku, tak ti to v škole ide lepšie?“

Barbora: Chápem, že internát nie je pre každého a že niekto na učenie potrebuje absolútne ticho a kľud. Našťastie to nie je môj prípad a bývanie a spoluprácu so spolužiakmi hodnotím pozitívne.

Marián: Ide mi to super, ďakujem za opýtanie. Flákať sa dá aj na priváte, aj doma u mamky.

18. „A to si tam aj perieš?“

Barbora: Párkrát som to skúsila, ale zo spoločnej práčovne som mala vždy zmiešané pocity.

Marián: Za 1,30 jak zadarmo.

19. „Upratovačky vám chodia upratovať aj izby?“

Barbora: To by im snáď nespravili. Za poriadok na izbách sú zodpovední študenti, o chodby, sociálky a okolie internátov sa starajú naše milé upratovačky.

Marián: Určite nie, upratujeme si pravidelne, asi 3x do roka.

20. „A koľko to vlastne platíš mesačne? Stojí ti to za to?“

Barbora: Internát pre mňa nie je iba ekonomickou cestou bývania, ale aj životným štýlom. Tento rok musím z internátu odísť a je mi z toho, popravde, dosť smutno.

Marián: 47,25 mesačne, prosímpekne, totally fucking worth it. Ale už sa teším na privát od leta.

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?