Mladý hejter: Neznášaš svoj job a ja viem, prečo

Mladý hejter: Neznášaš svoj job a ja viem, prečo

Vydané 27.1.2015 o 18:07

Keď si myslíš, že tvoja práca je nahovno, pravdepodobne máš pravdu. A isto si za to môžeš sám.

Lebo Neviemnechcesaminedásanemôžem

Na svet si prišla zrejme strašným omylom a tak sa k svojej existencii staviaš aj ty. V živote si nemala žiaden cieľ a jediné, čo chceš, je prežiť do zajtrajška. V škole ti to veľmi nešlo, s flákačom ste si požičiavali ťaháky a nakoniec si vždy nejako preplávala. Nikdy si nechodila zapletať spolužiačkam vrkoče. Radšej si sa flákala po meste a opúšťala sa pri melancholických emodeathcore skladbách. Snívala si o tom, ako po teba príde trebárs čierny princ na bielom koni, ale to si celá ty. Urobiť prvý krok? Nikdy v živote.

Neznášala si celý svet. Každú vec si skúsila len raz a keď sa nepodarila, vzdala si to. Chodila si na hotelovku alebo obchodnú akadémiu, lebo na gympli sa bolo treba učiť viac. Namiesto toho, aby si si vyberala výšku, vyberáš zo škatule kilá múky a ukladáš ich do regálov.

Za pokladňou v Tescu ti je dobre. Všade sú síce ľudia a je ich veľa, ale v podstate od teba nič nechcú. „Dobrý deň, štyridvacať poprosím,“ hovoríš bez náznaku úsmevu „Ďakujeme a pekný deň.“ Naspamäť vieš kódy dvanástich rôznych druhov pečiva a o syrovej taštičke sa ti už sníva. Vykladáš do regálov kypriace prášky a nejaký nešťastník sa ťa spýta, kde kúpi zeler. „’Žiš ja néviem, to neni moj rajón.“

Pri pokladničnom páse stretneš spolužiačku zo základky.

„Ahoj.“

„Ahoj.“

„Štyridvacať. Dik. Ahoj“

„Ahoj.“

:(

Lebo si bifľoška

9 rokov si sa svedomito bifľovala na každú písomku. Keď ťa vyvolali, vysypala si nové učivo za 1, len ťa učiteľka nesmela prerušiť, lebo si stratila niť a našla okno veľké jak Microsoft. Posledné minúty pred písomkou si vždy behala po celej triede ako postrelená srnka a opakovala si poučky. Na teste bola jedna otázka sformulovaná inak, ako si sa naučila. Na jednu otázku si mala dať vlastný názor. V ďalšej otázke si mala porovnať dva fakty. A v tvojej hlave nič, len prázdno ako na tribúne futbalového Slovana.

Ďalší deň ti mama varí teplé kakao, utiera slzu a spolu premýšľate, prečo na tebe učka sedí, keď ti dala tú trojku. Polovicu akademického týždňa si preplakala, zvyšok času do seba rvala ginko, guaranu, prečítala všetky motivačné knižky od Coelha a „spala“ 3 hodiny denne. Maturity si dala na 1,1,1,4 a išla si na verejnú správu. Veď jedno teplé miestečko na daňovom predsa nemôže byť zlé a celú tú byrokraciu ťa rýchlo naučia NASPAMÄŤ.

A tak mukluješ za priehradkou v budove neurčitej sychravej farby, v miestnosti, kde slnko svieti asi hodinu a pol denne. Z toho hodinu každý deň prekotkodákaš v kantíne s kolegyňami, ktoré zaúčali ešte tvoju mamu. Od nešťastníkov, ktorí si prídu vybaviť niečo na tvoj úrad, ťa bude deliť sklo, prípadne nejaká vkusná mreža. O štvrtej ti padla, o piatej padáš do postele v slzách, lebo v nej o pár hodín budeš zaspávať sama.

Ďalší!

Lebo si Lazy wunderkind

Čítať a písať si vedel už v 4 rokoch, celú základnú si prešiel na čisté jednotky a ani si sa nemusel snažiť. Napohľad výnimočné decko, na gymnázium bez prijímačiek. Zo slušáka, ktorý si nosil peračník s tromi perami rôznych farieb a zošit na každý predmet, sa postupne stal flákač. Školou si prechádzal bez menšieho zaváhania, zo sólo trojky si obviňoval drbnutú fyzikárku. Jednotkárkami si opovrhoval a užíval si si, ako ich sralo, že ste dostali tú istú známku, ale ty si príprave venoval o dve série South Parku viac. S prehľadom ťa vzali na vysokú školu, kam sa niektorí ľudia hlásia 4 roky po sebe.

Tvoje nadpriemerné IQ v tradičnom zväzku s nekonečnou lenivosťou sa vnútri teba permanentne bili a lenivosť si nechával vyhrať. Zavoňali ti zelený dym, biele prášky a pach peňazí. Dávno si zabudol, aké to je držať dievča za ruku. Posledné dve veci, čo robíš s rukou, je hranie sa so žetónmi a veď vieš čo. Cez deň sa nafajčíš, aby ti bolo po včerajšku dobre. Po nociach fúkaš, aby si vydržal v strehu. Nad ránom húliš, aby si mohol zaspať. Celé noci vysedávaš v kasíne, ráno rozbitý narýchlo dokončuješ seminárku, ktorá mala byť hotová pred dvoma týždňami.

Školu si samozrejme nechal po troch semestroch, lebo si nebol schopný sústrediť sa ani na minútu učenia. Ten „zaručený systém na ruletu“, ktorý si našiel na internete, nejako nefungoval, tak si sa rozhodol podojiť kasíno z druhej strany a zamestnal sa ako krupiér.

Mohol by si robiť hocičo, ale nechce sa ti nič. Potrebuješ easy money a už tretí rok zhrbený rozdávaš karty na black jacku a po mene poznáš všetkých miestnych šušťakových mafiánov, pardon, majiteľov stavebných firiem. Z pasívneho fajčenia a fast foodov máš rapavý ksicht a večne chrchleš. Kamošov prakticky nemáš. Kolegov z kasína a gamblerov štamgastov nerátaj, koho tu klameš? Tých zopár priateľov, čo si kedysi mal, chodí von vtedy, keď ty do práce.

Presviedčaš sa, že všetko zmení ten startup, ktorý plánuješ posledných 5 rokov, ale ešte si s ním nič nespravil. Kamošom o ňom toľko rozprávaš, že by to vedeli rozbehnúť lepšie ako ty. Zajtra si nad to už určite sadneš. Ale až zajtra.

 

Ak si sa v článku našiel, pokojne mi v komentári vynadaj, ja si idem ďalej robiť, čo ma baví.

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?