Vianoce už nie sú také, ako kedysi. Jedna vec sa však nezmenila

Vianoce už nie sú také, ako kedysi. Jedna vec sa však nezmenila

Vydané 22.12.2014 o 20:05

Dnes už nie je problém vybaviť celé prípravy na Vianoce okamžite a na jednom mieste nakúpiť hotové koláče, darčeky, stromček, ozdoby, potom na Facebook napísať ' Stastne a vesele ' a najkrajšie sviatky v roku sa môžu začať. Niekedy dávno to však bolo úplne inak. O niektorých veciach vieme už iba z rozprávania. Spomínate si aspoň na niečo z tohto?

1. Posielali sa pohľadnice

Nebol Facebook ani maily ani smsky, preto sa ľudia v dostatočnom predstihu sústreďovali na poštách, aby kúpili čo najkrajšie pohľadnice a potom pri poštových schránkach rátali, koľko ich dostali naspäť.

2. Sviatky zimy boli naozaj v zime

Pred rokmi mal pojem biele Vianoce naozaj reálny význam. Deti sa cez Vianoce sánkovali, korčuľovali na zamrznutých jazerách a dať si horúci punč malo po príchode z vonku ozajstný zmysel.

3. Deťom Ježiško nosil skutočné hračky

Autá, bábiky, stavebnice... Decká sa nepredbiehali v tom, kto čo dostal, lebo v obchodoch bolo pár druhov hračiek, ktoré bolo treba kúpiť dostatočne skoro, aby vôbec pod stromčekom boli. Každý dostal v podstate to isté, čo je ho spolužiak alebo sused, no aj tak bol rád.

4. Vianočný stromček mal každý rovnaký

Ponuka ozdôb na vianočné stromčeky veľkú kreativitu neumožňovala. Na väčšinou živý a väčšinou nie úplne legálne získaný smrek, jedľu či borovicu sa vešali tvrdé salonky, ľahko rozbitné gule a farebné svetielka. A samozrejme vrstva tenkých prúžkov alobalu, kvôli ktorým bolo treba vysávať každý deň.

5. Vianočné pečivo sa pieklo

Mamy a staré mamy už mesiac pred Vianocami začínali s vypekaním koláčikov podľa receptov vystrihnutých zo Slovenky, opísaných od kolegýň alebo nájdených v kuchárskych knihách. Dôležité bolo maškrty dostatočne ukryť, aby sa Vianoc vôbec dožili.

6. Najväčší luxus = platňa zo západu

Boli časy, kedy sa hudba nesťahovala a ani nehľadala na YouTube a jediná možnosť, ako počuť svoju obľúbenú pieseň, bola celé dni počúvať rádio alebo si kúpiť platňu. Nehovoriac o tom, aké šťastie ste mali, keď sa vám podarilo získať platňu nejakého kapitalistického západného interpreta.

7. Rozprávky nám ostali

Sovietsky Mrázik z roku 1964, Tři oříšky pro Popelku z 1973 alebo Pyšná princezná z roku 1952. Tieto rozprávky sledovali počas Vianoc naši rodičia, my a možno budú aj naše deti. Rozdiel je len v tom, že kedysi sa pozerali na čiernobielych skrinkách s mini obrazovkou, neskôr na sovietskych televízoroch s nereálnymi farbami a dnes na tenučkých smart televíziách zaberajúcich pol steny.

 

 

 

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?