Mladý hejter: Kajšmentkerizácia spoločnosti

Mladý hejter: Kajšmentkerizácia spoločnosti

Vydané 25.11.2014 o 17:44

Ľudia sú hlupáci. V nedávnom rozhovore to potvrdil aj jeden český psychológ. Niektorým to samozrejme nedochádza a potom buď točia videoklipy alebo si založia Facebook. Tí, ktorí nič netvoria, len konzumujú – čím viac a čím tupšie, tým lepšie. Ich životy sú prázdne ako obsah lebečnej dutiny Eriky Judínyovej. Dnes sa už naozaj nemôžeš porozprávať s niekým bez toho, aby si nepočul z jeho úst nejaký debilný novotvar vzniknuvší v reportáži na JUJ/UPS/AU. Ja to volám kajšmentkerizácia spoločnosti.

Nedávno som sedel v miestnosti s človekom, ktorý si popri kukaní do počítača išiel tieto výpady celkom pravidelne. Jeho prejav vyzeral asi takto:

„Čo si jak, čo si jak, čo si jáááák?“

***

„Hopčipčibidipčibidiphopá“

***

„Tukabel tukabel tukabel hej?“

Len tak. Do vetra. Bez kontextu. Neuvedomujúc si, že pôsobí, akoby mu medzitým IQ kleslo na úroveň izbovej teploty. Kde sa rodia všetky tie debilné náhrady bežných slov, s ktorými chceme originálne vyniknúť, a pritom len zapadáme do stáda smerujúceho na zabíjačku vlastnej inteligencie?

kajkajkajkaj

Bola raz jedna pani Beáta, ktorá sa v Páli vám to zakoktala (okej, aj tak to nevedela) a zahnojila „to slovo, ktoré by už nikto nikdy nemal zopakovať“. Bola to mega sranda a malo to videnia a vznikol virálik. Fýborne. A pre dokonalosť, máme aj synonymum, lebo ak nie si kajš tak si určite kož.

Masa sa chytila a každému zrazu prišlo vtipné nahradiť každé druhé slovo tým paškvilom. A ak náhodou niekto písal článok, v ktorom nedajbože chcel použiť slovo fajnšmeker, tak musel zviesť urputnú dilemu medzi svojím intelektom a dôstojnosťou (zväčša aj tak prišiel o oboje). Alebo si na tom môžete postaviť grafiku Beánie. Cha-cha.

Vždy, keď sa na Slovensku objaví nový mém (to je to, čo všetci čítate „meme“), tak duchom poslabšie obyvateľstvo nahradí tretinu svojej beztak úbohej slovnej zásoby výrazmi z týchto vtipných (?) videí či fotiek. Človek potom príde medzi ľudí a sleduje útržky rozhovorov, ktoré vyzerajú asi takto:

„Čauko, nemáš nejaké kajšmentke? Ten tukabel sa mi včera neozval.“

„Ale čosijak, jasné že mám, za desať?“

„Hej, díky, Broňa.“

Chcel si si osviežiť tých 200 slov čo poznáš, hej? Jediné, na čo sú tieto slová naozaj dobré je krycí manéver pri telefonickom objednávaní drog (samozrejme od svojho lokálneho debničkového dílera z fair trade skleníka). Používať aktuálne trendy slovíčko ako synonymum k HOCIČOMU je väčšia hanba, ako ísť cez víkend na Slovan.

Jediné vtipné využitie tohto slovíčka podľa mňa zadelil the most ledžendery Kontrafakt. Nenápadne a hlavne vtipne.

Tu káblik, tam káblik

Nadčasová Domča už pár týždňov dozadu vedela, že káble budú na Slovensku in. Potom prišla tá reportáž, o ktorej, stavím sa, že netušíte o čom vlastne bola, a jeeeb, poďme si robiť srandu z káblov a Cigánov. Ono nie je až taká tragédia, keď to niekto zremixuje alebo vymyslí na to 20 ďalších vtipov.

Milujeme všetkých tých ŽabotovTetu potopu, no to, čo začalo ako sranda z jednej tety, skončilo ako akceptovaná prdel z hlúpejších a tmavších. Niekto to niekde nazval virálny rasizmus. Je to predsa v telke a na internetoch, takže všetko kóšer.

Vy si z nich síce robíte srandu, milé decká, ale tým, že nasadíte tu a tam jeden kábel do každej vašej druhej vety, degradujete práve na úroveň osadníčky s obmedzenou slovnou zásobou. To už nie je taká zábava,

ČI???????

Plytkej Slovači netreba veľa a rada si osvojí kadejakú hovadinu, ktorú nejaký Andy Kraus dostane hercovi do úst. Vždy, keď som niekde počul „toto nemdopadne dobre“, tak som mal chuť to dotyčnému splniť.

Dodnes v podstate nechápem, ako mohol byť úspešný seriál, kde úvodnú pesničku napísal Habera. A postupne z každého mŕtveho seriálu sme tu mali hlášku, ktorú do nemoty mlelo pol Slovenska. Preto plytká Slovač, vedz! Za každé jedno ďalšie „či“  ťa príde v noci strašiť Dr. Bukovský.

Ahoj Broňa, díky Kikuš

Ešte raz mi niekto povie, že vôbec nesleduje reklamy. Copywriteri vedia, čo robia a z času na čas ušijú presne taký slogan, ktorý zase na dva mesiace zožerie celé Slovensko. Isteže, ak by som bol kreatívcom v nejakej reklamnej agentúre, najviac by ma tešilo, keby moje slogany typu „Díky, Broňa“ zľudoveli. S darom však prichádza prekliatie celého obyvateľstva a potom sa slovenskí raperi menia na jasnovidcov, lebo Supa už niekoľko rokov dozadu v jednej pesničke dal:

A deti bľabocú naspamäť reklamy, brainwash začína pri narodení, nediv sa, ak nemáš sny.

Počkaj kým začneš zodpovedať otázky na  „Jak sa máš a jak si šťastný?“ reklamnými sloganmi.

To všetko sa už deje. Ide len o to, či to celé vznikne na internete, v televízii alebo niekto natočí nejakého drba, ktorý si bude kupovať kebab do náruče a nezabudne sa pri tom pochváliť svojim outfitíkom.

P.S. Vadí ti, že som hejter? Mámfičí! A ty máš tiež?

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?