Vydávala som sa za fotografku SME, aby som mohla nafotiť rumunské veštice

Nafotenie rumunských veštíc som si zvolila ako tému mojej bakalárskej práce. Vedela som, že to nebude jednoduché a tiež, že sa mi to nepodarí počas jednej cesty do Rumunska. K tomu som netušila, ako sa k nim vôbec dostanem - ani jedna z veštíc nehovorí po anglicky a po rumunsky neviem. Riešenie som našla jednoduchšie, než som si myslela. Couchsurfing.

Tri študentky, jedna posteľ a Viktor

Mnohí majú o Rumunsku mienku, že to nie je bezpečná krajina. Ani rodičia neboli nadšení z toho, že tam idem. Keď som sa pýtala otca, či pri ceste naspäť pre mňa príde na letisko, položartovne odpovedal: „Na aké letisko? Veď ty sa odtiaľ nevrátiš!“

Nechcela som do Rumunska letieť sama, potrebovala som nahovoriť niekoho, kto by šiel so mnou. Po dávke prehovárania sa ku mne pridali dve kamarátky. Schválne som im až na poslednú chvíľu povedala, kde budeme bývať, aby náhodou nezaspätkovali. 

Na výzvu, že hľadám ubytovanie, sa mi totiž prihlásili iba samí muži. Mala som špeciálnu požiadavku – hľadala som niekoho, kto by s nami chodil prekladať. Spomedzi ponúk som si vybrala Viktora.

Keď sme prileteli do Bukurešti, Viktor nás už čakal na letisku, odkiaľ nás odviezol na byt. Bola to drobná garsónka s jednou posteľou. Stáli sme pred posteľou ja a moje dve kamarátky a pýtali sme sa Viktora, či na nej budeme spať všetci spolu. Povedal, že áno. Pred očami sa mi premietli všetky tie príbehy dievčat, ktoré odišli do zahraničia a nikdy sa nevrátili, lebo nedali na svoj vnútorný pocit a nezdrhli, keď mohli. Ani mi nenapadlo sa ho predtým opýtať na Facebooku, kde budeme spať. Už som si išla vynadať, aká som naivná, keď mi zrazu vložil kľúče do ruky. Rozlúčil sa s nami a byt sme mali na celý týždeň samé pre seba.

(zdroj: Lucia Sekerková)

Do Rumunska som šla s tým, že to bude skôr výlet. Nedúfala som, že sa mi k vešticiam aj skutočne podarí dostať. Preto sme sa stretli s druhým chalanom, fotožurnalistom Cosminom Iftode, ktorý nám robil prekladateľa. Nikdy by nám nenapadlo, že na to, aby sme sa dostali k vešticiam, stačilo otvoriť noviny a nalistovať si inzertné rubriky. Odvšadiaľ na nás kričali Vrăjitoare (čítaj vražitoare) - teda veštica. 

Cosmin zdvihol telefón a zavolal hneď prvej, ktorá nám padla do oka. Rýchlo sme si dohodli stretnutie u nej doma v jednej z chudobnejších štvrtí. Vozy a kone tam boli bežným dopravným prostriedkom, všade boli len ošarpané domy a chatrče. Ak medzi chatrčami vytŕčala nejaká vila, vedeli ste, že patrí buď mafiánovi, alebo veštici.

Vošli sme do veľkého dvoru. Po pravej strane bol asi štvorposchodový dom, ktorého každé poschodie vyzeralo, ako keby bolo postavené z úplne inej stavebnice Lego. Na druhej strane dvoru bol veštecký kumbál. Pozvala nás doň, aby nám ukázala čarovný krb a rôzne rekvizity – od metiel, smrtiek, byliniek cez bábiky voodoo a iné haraburdy. V podstate čokoľvek, čo vám ako prvé napadne, keď sa povie veštica. O každej veci tvrdila, že je čarovná, prastará a vzácna. Ideálne všetko naraz.

(zdroj: Lucia Sekerková)

Cosmin nás vopred upozornil, že nemôžeme povedať, že sme študentky. Ihneď by nás poslala preč. Ako študentka som si však nemohla dovoliť každej jednej veštici zaplatiť. Preto som potrebovala prísť s niečím, čo by nám umožnilo ich bezplatne fotiť. Povedali sme, že sme zo slovenských novín. Keď sa nás opýtala z akých, odpovedali sme, že sme zo známeho slovenského denníku SME. Nahovorili sme jej, že keď sa nechá odfotiť, ozve sa jej nejaká slovenská celebrita.

(zdroj: Lucia Sekerková)

Nenapadlo jej vypýtať si redakčný preukaz alebo akékoľvek potvrdenie, naše slovo jej stačilo. Súhlasila, že si ju môžeme odfotiť, ale stále od nás chcela peniaze. Museli sme jej ťahať medové motúzy popod nos, že je to pre ňu reklama a ona by mala byť tá, čo má platiť. Nakoniec súhlasila s fotením zdarma. Takto sme potom nahovorili všetky veštice.

Pri odchode som premýšľala, či si od nej aj nechám vyveštiť. Bála som sa. Neverila som, ale mala som pred tým rešpekt. Zrazu ku mne prišla, chytila mi ruku a začala veštiť. Cítila som, ako mi do hlavy stúpa teplo, ako som nervózna a potím sa. Keď ale Cosmin začal prekladať jej slová, upokojila som sa.

 „Koľko máš rokov?“ opýtala sa.
„23.“
„Máš priateľa?“
„Áno.“
„Vidím, že je starší. Vidím tu, že ho chce nejaká iná žena, ale neboj sa, miluje iba teba.“ Neskôr som pochopila, že v každej „veštbe“ musí byť milostná zápletka. Nelíšilo sa to veľmi od toho, čo som videla v našich televíziách.
„Behom tohto roka ťa priateľ požiada o ruku. Vidím, že splodíš tri deti.“

Cítila som sa zvláštne, keď skončila. Bolo to prvý raz, čo mi niekto veštil. Počas prvého výletu sme stihli navštíviť tri veštice. Fotky však boli viac reportážne a do práce sa mi nehodili. Preto som sa chcela vrátiť aj druhý raz.

U kráľovnej veštíc

Ak sa chcete stať v Rumunsku vešticou, musíte si zriadiť živnosť a platiť dane. Máloktorá dane aj naozaj platí. Keď sa politici snažili prinútiť veštice, aby si plnili svoje zákonné povinnosti, vyšli do ulíc a na námestiach praktizovali čiernu mágiu a preklínali politikov. Zrejme úspešne, pretože sa na súčasnom stave nič nezmenilo.

V Rumunsku existuje prepojenie veštíc a politikov. Politici údajne chodia pred voľbami na konzultácie k vešticiam. Dokonca samozvaná kráľovná veštíc Maria Campina veštila Ceaucescovi a jeho žene Elene.

Už keď som sa vracala z prvého výletu, v hlave som plánovala druhý. Chcela som ísť za tými najznámejšími a najhonosnejšími vešticami, ktoré v Bukurešti sú. Opäť som musela nájsť niekoho, kto by šiel so mnou. Keď som zavesila prvé fotky na Facebook, záujemcovia sa predbiehali, kto z nich pôjde so mnou do Rumunska opäť. Dokonca vtipkovali, že by som si mala založiť cestovnú agentúru, ktorá bude organizovať výlety za vešticami. Nakoniec išla so mnou kamarátka Anna, ktorá mi asistovala a pomáhala pri fotení.

(zdroj: Lucia Sekerková)

O dva týždne neskôr sme opäť prileteli do Bukurešti, tento raz sme ale bývanie u Viktora vymenili za bývanie u nášho prekladateľa Cosmina. Keď mal voľno, chodil s nami za vešticami. Zvolili sme starú taktiku a otvorili si dennú tlač. Hneď ma upútala fotka starej ženy s pozlátenou retušovanou korunou na hlave a žezlom v ruke. Presne za ňou, kráľovnou veštíc, ktorá veštila Ceaucescovi som chcela ísť. Zavolali sme jej a stretli sa s ňou.

Cosmin nás vopred upozorňoval, že pri Marii Campine sa asi plateniu nevyhneme. Keď sme prišli k jej domu, čakali už na nás dvaja vyhadzovači a domáca pani. Tá nás pustila dnu. Z prepychu sme skoro padli na kolená. Všade, kam sme sa pozreli, bolo zlato. Pozlátené ornamenty na stenách, nábytku, na všetkom (neviem, či to bolo ozajstné zlato, ale vehementne nám tvrdili, že má 24 karátov). Čakala som prepych, ale toto nás naozaj zaskočilo. Teda zlato a pípa na čapovanie Jacka Daniel’sa.

Usadili nás do obývačky, kde sme takmer 15 minút čakali na vešticu. Bolo nám jasné, že musí byť posadnutá sama sebou. Všade po stenách viseli dvojmetrové obrazy v zlatých rámoch s jej podobizňou. Keď kráľovná konečne prišla, na hlave mala korunu a bola oblečená v bielom pozlátenom rúchu s drobnými kamienkami. 

Aj napriek tomu, že sme jej povedali, že sme novinári, chcela 50 eur za rozhovor a krátke fotenie. Snažili sme sa jej nahovoriť, že je to pre ňu reklama, ale nedala sa. Nakoniec po vytrvalom presviedčaní začala cenu znižovať. My sme však boli rozhodnutí odtiaľ odísť, ak to nebude zdarma. Nič lepšie sme nemohli spraviť.

(zdroj: Lucia Sekerková)

Keď pochopila, že z tohto peniaze nevytrieska, chcela mať z toho aspoň nejaký prospech. Museli sme s ňou uzavrieť dohodu, že keď sa jej fotka objaví v našich novinách, bude na titulnej strane a v článku ona bude mať najväčšiu fotku. Rovnako sme jej museli sľúbiť, že nepôjdeme fotiť žiadnu vešticu, ktorú ona sama neodporučí. Presne to som chcela – vidieť a nafotiť tú najvyššiu vrstvu veštíc. Hneď ako sme pristali na jej podmienky, bola milá a nechala sa fotiť – za večer sa 3 razy prezliekla do iných šiat. Dokonca sa nám podarilo zvlášť odfotiť aj jej korunu. Určite nebola z pravého zlata. Na dotyk pôsobila, ako keby niekto nastriekal zlatú farbu na hrubšiu vrstvu alobalu.

Po stretnutí s ňou to už bolo jednoduché. Každý deň sme taxíkom prišli pred jej dom a niekto z jej rodiny nás vozil na čiernom BMW po domoch ostatných veštíc. Žiadna z nich od nás už nič nechcela a mohli sme fotiť jednu za druhou. Boli medzi nimi mladšie aj staršie. Zaoberajúce sa čiernou aj bielou mágiou. Ako vyzerali a čo mi vyveštili, si môžete prečítať ďalej.

Bakalárku som končila so známkou A. Na obhajobe som rozprávala zážitky z cesty a viac sme sa smiali, ako skutočne obhajovali. Rodičia boli radi, že som sa vrátila živá. Priateľ ma o ruku nepožiadal a nestihla som od jari porodiť ani jedno z tých troch vyveštených detí.
 

Text a fotky: Lucia Sekerková
Editor: Peter Nagy
Fotoeditor: Jakub Čaprnka

Ivana Sidonia

(zdroj: Lucia Sekerková)

Veštba: Tvoj expriateľ ľutuje, ako sa k tebe správal a chcel by ťa naspäť. Teraz si zamilovaná do niekoho iného a plánuješ s ním budúcnosť. Aj napriek tomu, že ťa Boh miluje, stanú sa v tvojom živote zlé veci. Vidím tam smrť blízkej osoby, rozchod s priateľom, ale tiež deti a šťastnú rodinu.

Cena: 50 RON (cca 11 EUR) za prvé sedenie

Sunita

 

(zdroj: Lucia Sekerková)

Veštba: Prežiješ veľmi dlhý život a už čoskoro v ňom nastane zásadná zmena. Do budúcna by si si mala dávať pozor na zdravie, viac bojovať za lásku a uskutočňovať svoje sny.

Cena: 100 RON (cca 22 EUR) za prvé sedenie

Sultana

 

(zdroj: Lucia Sekerková)

Veštba: Škola ťa veľmi vyčerpáva a niekedy máš pocit, že študovať nemá zmysel. Si nešťastná z ľudí, ktorí ťa ohovárajú. Vždy, keď to bude možné, nájdi na ulici kameň a prevráť ho. Všetko zlé zostane navždy pod ním a ty budeš v živote šťastnejšia.

Cena: 100 RON (cca 22 EUR) za prvé sedenie

Selena

 

(zdroj: Lucia Sekerková)

Veštba: Selena sa ešte len učí mágii.

Cena: 50 RON (cca 11 EUR) za prvé sedenie

Maria Campina

 

(zdroj: Lucia Sekerková)

Veštba: Ak sa zameriaš na svoju kariéru, budeš veľmi úspešná fotografka. Máš problém veriť mužom, ale to je dobre. Musíš byť vyberavá, čo sa týka potenciálneho životného partnera. Do svojich tridsiatich rokov sa vydáš a založíš rodinu.

Cena: 100 RON (cca 22 EUR) za prvé sedenie

Aurelia

 

(zdroj: Lucia Sekerková)

Veštba: Tvoja budúcnosť je skrytá.

Cena: 50 RON (cca 11 EUR) za prvé sedenie

Loventa

 

(zdroj: Lucia Sekerková)

Veštba: Tvoja tvrdá práca bude odmenená úspechom. Si bojovníčka, ktorá vždy víťazí. Neznášaš ľudí, ktorí ti kážu, čo a ako máš robiť. Tvoj priateľ myslí len na teba, ale ty ho testuješ, či je naozaj ten pravý. Tvoje ústa sa často smejú, ale v duši máš veľký smútok, ktorý vzrastie, lebo do tvojho života vstúpi smrť.

Cena: 80 RON (cca 18 EUR) za prvé sedenie

Atena

 

(zdroj: Lucia Sekerková)

Veštba: Neveríš v moju silu, len niekde hlboko v kútiku duše priznávaš, že by to mohla byť pravda. Často bojuješ s Bohom, ale naozaj šťastná budeš, až keď sa podvolíš jeho moci.

Cena: 50 RON (cca 11 EUR) za prvé sedenie