Prečo by vás dianie v RTVS malo trápiť, aj keď ju nepozeráte? Zhrnuli sme celú kauzu

Takto spísané to celé pôsobí ešte desivejšie.

(Zdroj: TASR/Kristína Gyuríková)

Nový generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník je vo funkcii len od augusta minulého roka. Za ten čas sa však toho vo verejnoprávnom telerozhlase veľa zmenilo.

Nové vedenie (ktoré zvolili poslanci SNS, Smeru, Mostu-Híd a ĽSNS) prepustilo dlhoročných uznávaných novinárov, zrušilo investigatívnu reláciu Reportéri a snaží sa do verejnoprávneho vysielania dostať konšpirátorov.

Kto je Jaroslav Rezník, ako nové vedenie postupne mení RTVS, ako zasahuje do práce redaktorov a prečo by vás to malo trápiť, aj keď možno RTVS nepozeráte?

Odpovede nájdete v tomto článku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. Čo sa udialo v RTVS v posledných mesiacoch?

Najčerstvejšou správou je "vyhadzov" štyroch redaktorov, v RTVS to však vrelo už dávno predtým. Odkedy sa na čelo telerozhlasu dostal generálny riaditeľ Jaroslav Rezník, udialo sa toto:

SkryťVypnúť reklamu

Spravodajstvo začali viesť bývalí hovorcovia ministerstiev (september 2017)

Študenti žurnalistiky a masmediálnej komunikácie sa hneď v prvom ročníku učia základnú vec: Práca novinára a pozícia hovorcu by sa nemali nijako miešať.

Hovorcovia stoja na druhej strane barikády, za každú cenu bránia inštitúcie, zamlčiavajú to, čo nemá vyjsť na povrch, a hovoria to, čo chcú, aby ľudia počuli. Presný opak toho, čo majú robiť novinári.

Rezník takmer hneď po nástupe do funkcie vymenil šéfov spravodajstva. Rozhlasových reportérov odvtedy vedie Petra Stano Maťašovská, bývalá hovorkyňa bratislavskej Univerzitnej nemocnice a riaditeľka odboru komunikácie na ministerstve životného prostredia.

Televíznym správam šéfoval vďaka Rezníkovi bývalý hovorca záchranárov, Boris Chmel a riaditeľa sekcie spravodajstva, športu a publicistiky Lukáša Dika nahradil zamestnanec tlačového oddelenia ministerstva hospodárstva, Juraj Rybanský.

SkryťVypnúť reklamu

Rybanský aj Chmel nakoniec z RTVS odišli pre "súkromné a rodinné dôvody". Zdroje z prostredia RTVS však hovoria, že za ich odchodom bolo napätie medzi redakciou a vedením RTVS, ktoré postupne narastalo a vyústilo do konfrontácie s vedením.

Viacerým redaktorom už vtedy prekážal štýl vedenia bývalej hovorkyne Petry Stano Maťašovskej. Okrem Maťašovskej dosadil Rezník do manažmentu aj ďalšieho človeka so skúsenosťami hovorcu, Michala Dzurjanina. Ten sa stal šéfdramaturgom Rádia Slovensko.

Kvôli nástupu bývalých hovorcov do vedenia televízie z RTVS odišiel napríklad šéfeditor spravodajstva, Juraj Fellegi.

Koniec moderátorov relácie Dejiny.sk, ktorých kritizoval Hrnko z SNS (január 2018)

Práve Dzurjanin nebol veľmi zhovorčivý pri vysvetľovaní zásahov do relácie Dejiny.sk. Od februára už historickú reláciu na Rádiu Regina nemoderujú Robert Kotian a Peter Turčík. Rezník im podľa ich slov ich koniec nijak neodôvodnil.

SkryťVypnúť reklamu

Vedenie RTVS uviedlo, že v skutočnosti nejde o výmenu tvorcov, ale o doplnenie tímu. „Dôvodom je snaha o rozmanitosť tvorivých prístupov a pohľadov na dôležité dátumy našej novodobej histórie" povedala hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.

Vydanie relácie o rozdelení Česko-Slovenska označil poslanec SNS Anton Hrnko za "úplné dno" a "zvrátenosť najväčšieho zrna". Prekážala mu najmä zostava pozvaných hostí. Vedenie RTVS o pár dní zmenilo ľudí, ktorí ju moderovali.

"Či to súvisí s kritikou našej debaty k rozdeleniu ČSFR a 25 rokom samostatného Slovenska, neviem dokladovať. Názor, samozrejme, mám,“ povedal pre Denník N Robert Kotian.

Vedenie prestalo vysielať investigatívnu reláciu Reportéri (január 2018)

V januári prišla z RTVS prekvapivá správa o konci investigatívnej relácie Reportéri. Tá patrila dlhodobo ku kritickejším reláciám a bola poslednou investigatívnou reláciou na našich televíznych obrazovkách.

SkryťVypnúť reklamu

"Základný dôvod je ten, že svojou kvalitou nezodpovedala nárokom, aké má relácia tohto typu spĺňať – témami ani ich spracovaním," komentovala krok hovorkyňa televízie Erika Rusnáková.

Redaktori z Reportérov sa mali presunúť do tímu relácie Občan za dverami, ktorá sa zameriava na problémy občanov v sporoch s úradmi a inštitúciami. Tím Reportérov poslal vedeniu otvorený list, v ktorom protestoval proti pozastaveniu relácie. Tvorcovia sa ohradili aj proti oficiálnemu zdôvodneniu o nízkej kvalite relácie, keďže jej tvorcovia dostávali novinárske ocenenia.

Na jednu z reportáží z Reportérov sa krátko pred tým sťažovala Matica slovenská, v ktorej vedení je otec generálneho riaditeľa RTVS, Jaroslav Rezník starší. Prekážal jej príspevok, ktorý opisoval, že Matica míňa väčšinu svojich financií na vlastné fungovanie a v rozpočte jej už neostáva veľa na dostatočnú podporu regionálnych matičných domov.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Moderátor Fejér: O rušení Reportérov predtým reč nebola Čítajte 

Nový šéf spravodajstva Vahram Chuguryan redaktorom zakázal nosiť odznaky #AllForJan (marec 2018)

Nový riaditeľ spravodajstva (a bývalý hovorca ministerstva školstva) Vahram Chuguryan odporučil redaktorom RTVS, aby nemali odznaky #AllForJan počas vysielania pripnuté na oblečení. Odznaky nosili ľudia ako znak vyjadrenia solidarity so zavraždeným novinárom Jánom Kuciakom a jeho snúbenicou.

Vedenie zdôraznilo, že nejde o zákaz nosenia odznakov, ale iba o odporúčanie. Preto je na každom redaktorovi, či si odznak na sebe nechá pripnutý, alebo nie.

Novinári Aktualít však od nemenovaného člena spravodajského tímu RTVS zistili, že z vyjadrenia Chuguryana na porade jednoznačne vyplynul zákaz nosenia odznakov #AllForJan. Odznaky Chuguryan údajne označil za politickú iniciatívu.

SkryťVypnúť reklamu

Prítomní redaktori mu mali oponovať s tým, že ide o pietnu spomienku na zavraždeného kolegu a nemá to nič spoločné s iniciatívou Za slušné Slovensko.

Prečítajte si tiež: Redaktori RTVS by nemali nosiť počas vysielania odznaky #AllForJan Čítajte 

Vedenie dalo výpoveď dlhoročnej novinárke Oľge Bakovej (apríl 2018)

Nové vedenie RTVS zmenilo organizačnú štruktúru a zrušilo pozície šéfeditorov. Napríklad Oľge Bakovej, jednej z najskúsenejších slovenských novinárok, ponúklo miesto radovej redaktorky či pozíciu editorky krátkych správ. Baková ponuky odmietla a z RTVS odišla.

Znova sa tak na verejnosť dostali informácie o napätých vzťahoch redaktorov s vedením a šéfkou rozhlasu, Petrou Stano-Maťašovskou.

"To, že máme viacerí v RTVS komplikované vzťahy s novým vedením, je známe už dávno. V rozhlase i v televízii. Pokiaľ ide o mňa, napríklad, aby som ilustrovala pomery, pani Maťašovská mi zakázala chodiť na porady, ktoré máme dvakrát denne," povedala Baková.

SkryťVypnúť reklamu

Maťašovská chcela, aby prišla vždy len na úvod, povedala, čo bude zahraničná redakcia pripravovať do vysielania, a potom odišla. "Nemohla som spolu s ďalšími kolegami diskutovať o obsahu vysielania, spolupracovať na témach, tak ako to bolo doteraz, nebola som pri tom, keď som bola hodnotená ja a moja redakcia," dodala Baková.

Prečítajte si tiež: Baková mala nezhody s vedením, v rozhlase končí Čítajte 

Otvorený list redaktorov, ktorých Rezník označil za radikálne mladé jadro (apríl 2018)

Krátko po odchode a ďalších špekuláciách o sporoch medzi vedením a redaktormi to prepuklo naplno. Takmer 60 novinárov telerozhlasu poslalo vedeniu RTVS otvorený list.

Upozornili v ňom na to, že do vedenia sa po príchode Rezníka dostali ľudia, ktorí predtým pracovali ako hovorcovia aj na tlačových oddeleniach niektorých ministerstiev.

SkryťVypnúť reklamu

Sťažovali sa aj na to, že sú svedkami eliminácie, degradovania a preraďovania profesionálov, ktorí vyjadrujú voči manažmentu svoj kritický názor.

Vedenie v reakcii na obsah listu povedalo, že problém s vedením má len "radikálne mladé jadro", ktoré "sa rozhodlo stavať barikádu zvnútra, hľadať nepriateľa a kričať na ostatných".

V reakcii vedenia bolo okrem iného to, že novinári "fabulujú a strašia možnými budúcimi konfliktmi záujmov, no zabudli sa verejnosti zdôveriť, že práve nové vedenie ich trpezlivo vracia ku kultúre tvorby pre verejnoprávne médium, na ktorú mnohí zatiaľ svojimi kvalitami nedosiahli, a ku kultúre jazyka, ktorú mnohí stratili."

Konšpirátor Gustáv Murín a hoaxy o Sýrii (apríl 2018)

Teóriu o radikálnom mladom jadre úspešne živia okrem vedenia aj konšpiračné weby, ktoré redaktorov podpísaných v liste navyše označujú za agresívnu revolučnú úderku. Práve konšpiračným webom zrejme pokusy vedenia o novú RTVS vôbec neprekážajú.

SkryťVypnúť reklamu

"Už týždňe sa nám naše vedenie snaží pretláčať hlúposti do vysielania. Naposledy dnes ráno, keď náš šéfredaktor navrhoval, aby sme vysielali nezmyselné neoverené konšpirácie. Pýtal sa, či máme zábery, že sýrskym deťom mali dávať šumivé tablety, aby nafingovali na záberoch penu z úst a vyzeralo to ako chemický útok," napísala na Facebooku redaktorka RTVS Zuzana Kovačič Hanzelová.

Vedenie sa rozhodlo angažovať aj konšpirátora Gustáva Murína, ktorý sa stal spolutvorcom relácií Spektrum a Euroskop na Rádiu Slovensko.

Gustáv Murín je známy najmä fanúšikom literatúry o mafiánoch 90. rokov, hoci existujú podozrenia, že jeho knihy vznikli vykradnutím diel iných autorov. Okrem toho v jeho textoch nájdete aj konšpirácie o tom, že bombový útok na Bostonský maratón nemohol byť urobený dvoma bombami vyrobenými z tlakových hrncov, pretože v USA ľudia nezvyknú doma variť, a preto sa tam také hrnce nenachádzajú.

SkryťVypnúť reklamu

V marci Murín podal trestné oznámenie na organizátorov protestov Za slušné Slovensko, ktorí sú podľa neho „cvičení organizátori prevratov“, ktorí organizujú „dúhový scenár“. Zároveň žiadal, aby každé vyhlásenie organizátorov obsahovalo dodatok „s čím nesúhlasí Gustáv Murín".

Prečítajte si tiež: RTVS bude spolupracovať s konšpirátorom Gustávom Murínom. Za tieto vtipy zažaluje internet Čítajte 

Vyhadzov redaktorov, ktorí podpísali otvorený list

Najnovšou informáciou z prostredia telerozhlasu je koniec štyroch redaktorov. Vedenie nepredĺžilo spoluprácu zahraničnému redaktorovi Matúšovi Dávidovi, redaktorom spravodajstva Matúšovi Baňovičovi a Kristiánovi Čekovskému, a tiež redaktorke kultúry Jane Masárovej. Všetci pracovali v RTVS niekoľko rokov.

Hoci sú externisti, ide o bežných reportérov, ktorí sa podieľajú na výrobe spravodajstva každý deň. Reportér Kristián Čekovský uviedol, že šéfka Hana Lyons mu koniec zmluvy zdôvodnila tým, že v jeho príspevkoch boli obsahové nedostatky.

SkryťVypnúť reklamu

"O aké nedostatky ide mi, ale nevedela konkretizovať. Keď som povedal, že je to od nich neprofesionálne, dozvedel som sa aj neoficiálny dôvod nepredĺženia spolupráce - každá akcia vyvoláva reakciu," napísal Čekovský.

Konkrétne dôvody výpovede sa nedozvedela ani Jana Masárová: "Hana Lyons mi povedala, že nebude veľmi konkretizovať prečo. Povedala len, že v minulosti sa stalo, že som mala ísť vyrobiť nejaký príspevok a nešla som. Formulovala to veľmi nejasne. Pýtala som sa jej, aby povedala nejaký konkrétny príklad, lebo neviem o tom, že by som odmietala niekam chodiť. Ten však už nepovedala."

Prečítajte si tiež: Prepustená redaktorka Masárová: Keď som sa pýtala na dôvody, šéfka mi ich odmietla povedať Čítajte 

2. Prečo by vás to malo zaujímať a v čom sa RTVS líši od ostatných médií?

Aby ste pochopili, prečo o tejto téme všetci hovoria, je dôležité uvedomiť si, že na Slovensku môžu fungovať dva typy médií:

SkryťVypnúť reklamu
  • súkromné (Markíza, SME, TA3, Pravda, Rádio Expres,...)
  • verejnoprávne (RTVS, TASR)

Najviditeľnejší rozdiel medzi nimi je vo financovaní a v tom, čo vysielajú a majú vysielať.

Kým súkromné médiá majú peniaze od majiteľa a z reklamy, na financovaní verejnoprávnych sa podieľa aj štát a občania prostredníctvom koncesionárskych poplatkov a štátnych príspevkov.

Kým súkromné stanice si programovú štruktúru vytvárajú sami a nemusia vysielať "pre všetkých", verejnoprávna televízia musí podľa zákona pokrývať rôzne oblasti: spravodajskú, kultúrnu, náboženskú, umeleckú, športovú, taktiež musí vysielať programy pre deti.

Rovnako nesmie chýbať prispôsobenie vysielania pre nepočujúcich a programy v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín, ktoré žijú na území Slovenska.

SkryťVypnúť reklamu

Stručne povedané: Kým súkromné televízie si môžu svoj program vyskladať ľubovoľne podľa toho, čo je úspešné, verejnoprávne médiá musia vysielať aj programy, ktoré nie sú práve komerčné trháky, ale majú svoju funkciu.

A kým na vysielanie súkromných staníc vy osobne priamo nijak neprispievate, RTVS platíte zo svojho (aj v prípade, že televíziu nepozeráte a nepočúvate ani rozhlas). Preto máte právo vedieť, čo sa deje v jej vnútri.

3. Kto a ako ovplyvňuje fungovanie RTVS a čo s tým majú politici?

Na čele RTVS je generálny riaditeľ, ktorého volí parlament. Hoci je podľa zákona RTVS "národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia", už len to, že jej šéfa volia politici v Národnej rade, ponúka otázku, nakoľko je naozaj nezávislá.

SkryťVypnúť reklamu

Strany majú možnosť navrhnúť svojho kandidáta na šéfa, a to je hlavný problém. Ak sa na čelo RTVS dostane nekompetentný človek, ktorý nebude schopný odolať tlakom zo strany politikov, môže sa z verejnoprávnej televízie stať presne to, čo za čias mečiarizmu.

Vladimír Mečiar a jeho strana HZDS Slovenskú televíziu úplne ovládli. Po páde totality sa do najvyššej funkcie v televízii dostávali politickí nominanti, ktorých si vedúca strana sama zvolila.

Spravodajstvo šírilo kult osobnosti Vladimíra Mečiara, útočilo na vtedajšiu opozíciu a Mečiar mal prakticky neobmedzený čas na prezentovanie svojich názorov, s ktorými ho moderátori nijak nekonfrontovali.

Najznámejšia bola relácia Fašírka, ktorá útočila na opozíciu, a Ako ďalej, pán premiér?, z ktorej pochádza aj legendárne video spievajúceho Mečiara. Zopár mesiacov pred voľbami 1998 ju vysielali už každý týždeň a časový limit prekračoval aj o pol hodiny.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

4. Kto je dnes na čele RTVS a ktorí politici ho zvolili?

Generálnym riaditeľom RTVS sa stal 20. júna 2017 Jaroslav Rezník, keď ho zvolili 95 hlasmi poslanci v parlamente. Do funkcie nastúpil 2. augusta 2017.

Predtým bol generálnym riaditeľom verejnoprávnej tlačovej agentúry TASR (2009 - 2017). Agentúra pod jeho vedením poskytovala vtedy mimoparlamentnej SNS pred parlamentnými voľbami v roku 2016 nadštandardný priestor, ukázala analýza Transparency International.

Okrem toho sa v TASR Rezník vyznamenal tým, že chcel podpísať spoluprácu s ruskou propagandistickou agentúrou Sputnik, nakoniec však od zmluvy odstúpil.

Za zmienku stojí aj jeho pôsobenie na stoličke riaditeľa Slovenského rozhlasu v rokoch 1997 - 2005. Mal blízko k HZDS Vladimíra Mečiara a poskytoval mu v čase parlamentných volieb v roku 1998 nadštandardný priestor. Okem toho chodil pravidelne aj do centrály HZDS a redaktori rozhlasu proti nemu vtedy spísali aj petíciu, kde upozorňovali na cenzúru a snahy vedenia politicky zasahovať do spravodajstva.

Prečítajte si tiež: Rozhlas pod Rezníkom išiel poruke Mečiarovi, teraz bude šéfovať RTVS Čítajte 

Rezník súperil vo finále s vtedajším generálnym riaditeľom Václavom Mikom, ten však dostal len 50 hlasov poslancov. Rezníka pretláčali najmä politici SNS a SMER-u, nakoniec dostal 95 hlasov.

Spolu hlasovalo v druhom kole voľby 147 poslancov. Už pred voľbou avizovali podporu Rezníkovi strany Smer aj SNS. Okrem nich tak museli za Rezníka hlasovať aj kotlebovci a veľká časť poslancov Mosta-Híd.

Ešte pred prvým kolom voľby vyhlasoval predseda Mosta-Híd Béla Bugár, že s Rezníkom "má väčšina strany problém". Potom sa však karta obrátila a pár dní pred druhým kolom povedal, že "rozbíjať si koalíciu kvôli pánovi Mikovi určite nebudeme".

Prečítajte si tiež: Charakter rozhodol o novom šéfovi RTVS a internet si robí srandu z Rezníka aj z Bugára Čítajte 

Na poste generálneho riaditeľa bol od roku 2012 Václav Mika. Zvolený bol síce ako kandidát strany Smer, no pre časť strany, spolu s SNS, padol do nemilosti.

Hlavným dôvodom bolo spravodajstvo, ktoré si viackrát vyslúžilo pochvalu kritikov. A hovorili za to aj výsledky. Sledovanosť večerných správ sa od roku 2012 zdvojnásobila, dnes ich pozerá priemerne 370-tisíc ľudí. Správy RTVS patria podľa diváckych prieskumov k najobjektívnejším, verejnoprávna televízia sa delí o prvú priečku s Markízou, s ktorou sa doťahujú len o desatiny percent, aj keď Televízne noviny sú výrazne sledovanejšie než Správy RTVS.

Pre kontext je dôležité dodať, ako sa o RTVS vyjadrovali vládni politici pred voľbou generálneho riaditeľa.

Šéf SNS Andrej Danko povedal napríklad, že by zrušil všetky koncesionárske poplatky a urobil z RTVS televíziu nie verejnoprávnu, ale štátnu. Okrem toho mu "ušla" aj veta: "Ak by mala Slovenská národná strana RTVS alebo ministra kultúry, vtedy by sme boli na ťahu".

Ešte odvážnejšie výroky zo seba pravidelne dostáva Anton Hrnko, spoluzakladateľ SNS. Verejnoprávnu televíziu obvinil z toho, že organizovala štrajk učiteľov a potom z toho urobila hlavnú správu.

Okrem toho si myslí, že RTVS ovláda "niekto tretí", komu sa nepáči ani slovenská opozícia, ani koalícia. A ako sa to prejavuje v spravodajstve? „To si musí niekto vydedukovať z toho, čo cíti a čo nie.“

Predseda Smeru Robert Fico útočí takmer na všetky médiá, novinárov nazýva "špinavé protislovenské prostitútky" a v obľube nemal ani RTVS, ktorá mala podľa neho "ďaleko od verejnoprávnosti". Moderátora relácie Sobotné dialógy Braňa Dobšinského nazval "hovorca opozície", "protislovenský novinár" či "ten, čo nie je na jednej úrovni s predsedom vlády".

Fico si nedával servítku pred ústa a pred voľbou naplno povedal, že považuje spravodajstvo RTVS za absolútne opozičné a "musí dôjsť k výmene na čele RTVS."

Dianie v RTVS začína znepokojovať aj novinárov iných médií a verejnosť.

Viac ako 170 novinárov z iných médií podpísalo list vedeniu RTVS. "Televíziu a rozhlas normalizujú ľudia, ktorých kariéra sa viac spája s politickým marketingom a PR ako s povolaním novinára. Ich súčasné kroky nenaznačujú, že sú schopní aspoň udržať doterajšiu kredibilitu spravodajských a publicistických relácií. Vo vysielaní sa začína prejavovať cenzúra a dozvedáme sa o pokusoch pretláčať do vysielania konšpirácie alebo propagandu," píšu v liste.

Prečítajte si tiež: Výzva novinárov: Ani verejnoprávne médiá nemožno umlčať Čítajte 

Vo štvrtok, 3. mája sa pred budovou Slovenského rozhlasu chystá o 18:00 protest Postavme sa za nezávislú RTVS. O situácii v RTVS sa zrejme bude hovoriť aj na piatkovom Pochode za slušné Slovensko - Predvečer svadby. Začína sa o 16:30 pred budovou rozhlasu.

Prečítajte si tiež: Mečiarizmus, drogy a mafia. Tieto filmy vám povedia, aká bola temná tvár 90. rokov na Slovensku Čítajte 
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu