Prečo sa u nás šoféruje napravo a v Británii naľavo? Na Slovensku rozhodnutie urýchlila vojna

Aj na Slovensku sa do roku 1939 jazdilo na ľavej strane.

(Zdroj: pexels.com)

Ak ste už niekedy navštívili krajinu, v ktorej sa jazdí na ľavej strane, určite poznáte ten pocit, že sa oproti vám rúti v protismere auto a nehode sa už nedá nijako predísť. Väčšina krajín jazdí na pravej strane, preto je to pre našinca naozaj nezvyk. V dnešnej dobe jazdí vľavo približne 35 % svetovej populácie, pričom ide hlavne o bývalé britské kolónie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedysi pritom vľavo jazdili všetci.

Už starovekí Gréci a Rimania podľa archeológov chodili a jazdili na koni po ľavej strane cesty. Dôvod je jednoduchý - keďže väčšina ľudí sú praváci, bolo pre nich ľahšie ubrániť sa protiidúcemu alebo na neho zaútočiť práve takto. Praváci totiž držia zbraň v pravej ruke. Praktickejšie to bolo aj preto, že praváci vystupujú a zosadajú z koňa na ľavú stranu, keby teda jazdili na pravej, zosadli by rovno do stredu cesty.

SkryťVypnúť reklamu

V Spojených štátoch boli koncom 18. storočia časté ťažké vozy, ktorými sa prepravoval náklad alebo ľudia. Vozy nemali sedadlo pre pohoniča a ťahali ich viaceré kone, pohonič preto sedel na jednom z koní. Keďže to boli väčšinou praváci, držali bič v pravej ruke a aby vedeli dobre poháňať kone, sedeli zväčša na ľavom zadnom koni. Jazdili napravo, vďaka čomu mali lepší prehľad o dianí na ceste a tiež sa im ľahšie vyhýbalo protiidúcim.

Prvý zákon o jazdení na pravej strane prijali Spojené štáty americké v roku 1792 a týkal sa prvej vydláždenej diaľkovej cesty v krajine - Philadelphia and Lancaster Turnpike v štáte Pennsylvania. V prípade Američanov išlo okrem toho aj o formálne gesto, ktoré potvrdzovalo nezávislosť krajiny od Spojeného kráľovstva, kde sa jazdilo vľavo.

SkryťVypnúť reklamu

K zmene premávky v Európe na pravostrannú prispela hlave Veľká francúzska revolúcia.

Vo Francúzsku bola ľavá strana vyhradená pre koče, v ktorých sa najčastejšie vozila šľachta, zatiaľ čo po pravej chodili pešo poddaní a chudoba. Po revolúcii bola aristokracia, ktorá prehrala, "vytlačená" na pravú stranu. V roku 1794 vyšiel vo Francúzsku právny predpis o jazde na pravej strane. Nebola to však prvá krajina, ktorá uzákonila pravostrannú premávku, tou bolo Dánsko v roku 1793.

Vďaka Napoleonovym vojenským výbojom sa pravostranná premávka rozšírila do ďalších európskych krajín, ako je Taliansko, Španielsko, Švajčiarsko, Belgicko, Holandsko, Nemecko, Rusko a polovica Rakúska. Štáty ako Spojené Kráľovstvo, väčšina Rakúsko-Uhorska alebo Portugalsko, ktoré Napoleonovi odolali, jazdili naďalej na ľavej strane. Európa tak zostala rozdelená na vpravo a vľavo jazdiacu časť až do začiatku 20. storočia.

SkryťVypnúť reklamu
Rybné námestie v Bratislave okolo roku 1920.Rybné námestie v Bratislave okolo roku 1920. (zdroj: Občianske združenie Bratislavské rožky)

Vtedy totiž začali byť autá čoraz rozšírenejšie a v roku 1926 na konferencii v Paríži vyšlo odporúčanie pre celé územie Európy, aby sa jazdilo na pravej strane.

Krajiny, ktoré mali ešte stále ľavostrannú premávku, postupne začali prechádzať na pravostrannú. Tá časť Rakúska, ktorá dovtedy jazdila na ľavej strane, prešla na pravú, keď krajinu anektovalo Nemecko a Hitler nariadil prechod.

Medzi krajiny s ľavostrannou premávkou patrilo aj Československo ako nástupnícka krajina Rakúsko-Uhorska. V Československu bol prechod naplánovaný na máj 1939, zmenil to však vpád nemeckých vojsk. Slovensko uzákonilo pravostrannú premávku po vzniku Slovenského štátu v marci toho istého roka.

Poslednými krajinami, ktoré v Európe prešli na pravostrannú premávku, boli Švédsko v roku 1967 a Island o rok neskôr. Švédska vláda prijala zákon o jazdení vpravo aj napriek tomu, že väčšina obyvateľov v referende v roku 1955 s tým nesúhlasila. Všetky okolité krajiny totiž jazdili na pravej strane.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

V Európe zostali len štyri krajiny, ktoré sa nevzdali ľavostrannej premávky.

Okrem Spojeného kráľovstva ide o Írsko, Cyprus a Maltu. Briti jazdenie na pravej strane tvrdošijne odmietali a keď v roku 1960 začala krajina uvažovať o zmene, konzervatívci urobili všetko pre to, aby k nej nedošlo. Dôvodom boli okrem iného aj peniaze, keďže takáto zmena by krajinu stála miliardy libier. Krajiny vo zvyšku sveta, ktoré doteraz jazdia na ľavej strane, sú väčšinou bývalé britské kolónie.

Výnimkou je Japonsko, v ktorom tento zvyk pretrval ešte z obdobia Edo, keď krajine vládli samuraji. Tí chodili po ľavej strane z rovnakých dôvodov, aké boli spomínané na začiatku - aby mohli ľahko vytasiť zbraň. Okrem toho Japonsku Spojené kráľovstvo, ktoré jazdí tiež naľavo, výrazne pomáhalo s budovaním železníc, čo znamená, že sa strany nezmenili. Oficiálne sa však ľavostranná premávka v Japonsku uzákonila až v roku 1924.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Japonská firma odmeňuje nefajčiacich zamestnancov. Pracujú totiž viac hodín ako fajčiari Čítajte 

zdroje: worldstandards.eu, books.google.sk, 2pass.co.uk

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu