Medvede budia rešpekt aj bez toho, aby o nich bolo toľko správ v televízii. V našich lesoch však žije omnoho viac iných zvierat, z ktorých by sme mali mať obavy. O ich nebezpečenstve pre človeka nám porozprával lesný inžinier a zanietený poľovník Ing. Peter Pažický.
Ak berieme do úvahy väčšie divo žijúce cicavce (minimálne vo veľkosti líšky obyčajnej), vyskytujúce sa na území Slovenskej republiky, dá sa povedať, že za bežných (štandardných) podmienok nepredstavujú pre človeka takmer žiadne nebezpečenstvo.
(zdroj: fotky.sme.sk/TATANKA)Štandardnými podmienkami sú podmienky, ktoré sú splnené z obidvoch strán, zo strany zvieraťa i zo strany človeka. Zo strany zvieraťa predpokladáme, že sa štandardne vyskytuje vo svojom prirodzenom životnom prostredí, je zdravé, nezranené, má primerane vyvinuté zmysly a inštinkty a je schopné zaobstarať si svoju obživu zberom, lovom alebo pasením.
Zo strany človeka predpokladáme, že sa štandardne správa v životnom prostredí zvieraťa, teda nespráva sa príliš hlučne ani príliš potichu, je vitálny, pohyblivý, má bežné povedomie o živote v prírode.
Ak sú zo strany zvieraťa, alebo človeka niektoré zo štandardných podmienok porušené, môže teoreticky prísť k ohrozeniu človeka, k jeho zraneniu alebo poškodeniu jeho zdravia chorobou.
Poľovníci zastrelili medvedicu Ingrid. Hľadala svoje mláďatá Čítajte Môže k tomu dôjsť, ale vždy je potrebné uvedomiť si, že človek je vzhľadom k svojim materiálnym možnostiam, technickým prostriedkom a spôsobu presadzovania sa v prostredí celkovo väčším nebezpečenstvom pre život a zdravie divo žijúcej zveri, ako zver pre neho.
V podmienkach Slovenskej republiky, ak nepočítame medveďa hnedého ako našu najväčšiu šelmu, môžeme zhodnotiť nebezpečenstvo týchto druhov cicavcov – vlk dravý, líška obyčajná, rys ostrovid, mačka divá, jazvec lesný, diviak obyčajný, jeleň lesný, srnec obyčajný, daniel škvrnitý, muflón obyčajný. To sú druhy, ktoré možno najčastejšie stretnúť v slovenskej prírode, samozrejme, každý s rôznym percentom pravdepodobnosti.
(zdroj: fotky.sme.sk/TATANKA)Pri konečnom vyhodnocovaní nebezpečenstva zveri pre človeka je potrebné si uvedomiť tieto základné skutočnosti:
Potravinový reťazec - Každý z vyššie uvedených druhov cicavcov má určitú potravinovú stratégiu a je zaradený na určitom stupni potravinového reťazca, pričom človek nie je súčasťou potravinovej stratégie žiadneho z uvedených cicavcov, a vzhľadom k vyššie uvedenému, je na vrchole potravinového reťazca (pyramídy).
Zmysly - Zviera má niektoré orgány, a teda i zmysly, ako je najmä čuch a sluch, evolúciou vyvinuté výrazne lepšie ako človek, pričom tieto zmysly využíva jednak na získanie potravy, ale i na ochranu pred prirodzenými nepriateľmi. Ak to podmienky dovolia, využije ich na to aby sa človeku včas vyhlo.
- Pudy - Zviera sa riadi svojimi pudmi, ktoré ho vedú k určitému spôsobu prijímania potravy, sociálneho správania, rozmnožovania a obrany seba a potomstva, pričom základný cieľ týchto pudov je zachovanie druhu. Rôzne druhy cicavcov majú pri napĺňaní pudov rôznu intenzitu a spôsob teritoriálneho správania i obranných spôsobov správania. Cicavce, uvedené vyššie, sa môžu pre človeka stať nebezpečné najmä pri prejave obranných a rozmnožovacích pudov.
(zdroj: fotky.sme.sk/livete)- Úniková vzdialenosť - Existuje tzv. úteková (úniková) vzdialenosť. Je to najmenšia vzdialenosť zvieraťa od nebezpečenstva, ktorým je aj človek, pri ktorej zviera zvolí útek ako spôsob svojej obrany. Pri priblížení sa nebezpečenstva do vzdialenosti menšej ako je úniková vzdialenosť reaguje zviera útokom.
Prirodzená plachosť - Divo žijúca zver je typická svojou výraznou plachosťou, ktorá ju chráni pred kontaktom s človekom. Strata plachosti voľne žijúcej divej zveri voči človeku je vždy podozrivá a môže byť spôsobená chorobou, stresom z predátorov (vtedy niektoré druhy doslovne vyhľadávajú prítomnosť človeka), potravinovou núdzou, alebo môže byť prejavom teritoriálneho správania. V niektorých prípadoch čiastočná strata plachosti súvisí s dlhodobejším blízkym spolužitím zvieraťa a človeka, často sa ale pri konkrétnom jedincovi prejavuje iba na určitom mieste a pri konkrétnych činnostiach. Inde sa tento jedinec správa prirodzene placho.
Poďme ale k najčastejšie sa vyskytujúcim predátorom našich hôr - s výnimkou medveďa, ten bude predmetom samostatného článku.
1. Vlk dravý
Je veľmi plachý a inteligentný predátor, ktorý loví individuálne alebo v skupinách, v ktorých vládne prísna hierarchia. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom je veľkou vzácnosťou. Aj pri love zveri vyhodnocuje situáciu tak, aby eliminoval možnosť svojho zranenia. Človeku sa snaží za každých okolností vyhnúť veľkým oblúkom. Je zaznamenaných množstvo útokov vlkov na hospodárske zvieratá, pri ktorých vlky aj pri prítomnosti ľudí neprejavovali dostatočné známky plachosti. Vždy ale vyhodnotili situáciu tak, aby sa vyhli kontaktu s človekom.
Nebezpečný môže byť vlk napadnutý besnotou, keď v určitom štádiu choroby prejavuje výraznejšiu agresivitu. V priebehu niekoľkých uplynulých rokov nebol výskyt besnoty na území SR zaznamenaný.
(zdroj: fotky.sme.sk/paulvitty)2. Rys ostrovid, mačka divá
Sú to menej početné šelmy, žijúce veľmi utajeným životom. Majú výborne vyvinutý zrak, čuch i sluch. Žijú hlboko v lese a výrazne sa vyhýbajú kontaktu s človekom.
Za posledné roky nebol zaznamenaný žiadny útok na človeka na Slovensku, i stretnutí s nimi je vzhľadom na ich plachosť a nízku početnosť veľmi málo.
(zdroj: fotky.sme.sk/sixi)3. Líška obyčajná
Najpočetnejšia šelma na území Slovenska, ktorá prichádza často do vizuálneho kontaktu s človekom, čo vyplýva z jej výraznej prispôsobivosti k prostrediu, keďže žije v hlbokých lesoch, poľnohospodárskej krajine i v meste. Jej prispôsobivosť vedie často k čiastočnej strate plachosti, čo nie je prejav choroby, ale výsledok absencie negatívnych skúseností v styku s človekom.
Vzhľadom k svojim telesným proporciám nemôže človeka výraznejšie ohroziť, nebezpečná môže byť ako prenášač besnoty, najmä vzhľadom k blízkosti jej výskytu k človeku.
(zdroj: fotky.sme.sk/TATNKA)4. Jazvec lesný
V porovnaní s líškou menej početný druh, žijúci výrazne skrytým nočným životom, preto sa s ním človek bežne nestretáva. Vzhľadom k svojim telesným proporciám nemôže človeka výraznejšie ohroziť.
Jeho obranným mechanizmom sú pri ohrození výrazné zvukové prejavy a optické zväčšenie tela naježením srsti.
(zdroj: fotky.sme.sk/Muro09)5. Diviak lesný
Veľmi početný druh na území Slovenska, všežravec vyskytujúci sa v lesnej i poľnohospodárskej krajine. Niekedy navštívi a zdržiava sa v okrajových častiach miest, v prípade, že tam nájde dostatočné úkrytové podmienky. V takýchto prípadoch si po určitom období dokáže zvyknúť na prítomnosť ľudí, čiastočne stratí plachosť a je možné ho pozorovať i počas dňa.
Vznik takejto situácie čiastočne umožňuje i človek tým, že mu úmyselne alebo neúmyselne predkladá potravu. Vznikajú potom problematické situácie, pretože väčšina ľudí má prirodzený strach z tejto zveri, čo vyplýva z jej telesného rámca, sily, rýchlosti pohybu, zvukových prejavov i celkového vzhľadu. Diviak je schopný agresívneho správania voči človeku v prípade, že je poranený (pričinením človeka, alebo i bez jeho pričinenia), o čom hovoria viaceré útoky poranenej diviačej zveri, ktoré sa skončili vážnymi zraneniami, spojenými najmä s masívnym krvácaním pri narušení tepien na vnútornej strane stehien napadnutých osôb. Takéto zranenie dokáže spôsobiť najmä diviak – kanec, svojimi výraznými ostrými očnými zubami (klami).
Diviačica dokáže zaútočiť i pri obrane svojho potomstva. V prípade, že diviačatá nie sú bezprostredne ohrozené, ale len vyrušené prítomnosťou človeka, diviačica spravidla zastrašuje protivníka výpadmi a hlasovými prejavmi, čo väčšinou stačí na odvrátenie potenciálneho nebezpečenstva. V prípade, že by diviačatá boli bezprostredne ohrozené i kontaktom s človekom, môže diviačica zaútočiť aj priamo a kontaktne. Závisí ale i na povahových vlastnostiach konkrétneho jedinca, pretože útok nemusí byť vždy pravidlom.
(zdroj: fotky.sme.sk/Damiano)6. Jeleň lesný, daniel škvrnitý, srnec obyčajný, muflón obyčajný
Jedná sa o pomerne početnú skupinu bylinožravých cicavcov, pričom početnosť jednotlivých druhov sa v jednotlivých oblastiach Slovenska mení. Danielia a muflónia zver sa vyskytuje najmä v južnej polovici Slovenska, jelenia a srnčia zver na takmer na celom území Slovenska.
Napriek tomu, že ide o bylinožravce, môžu byť najmä samci týchto druhov zveri nebezpeční pre človeka v období zvýšenej hormonálnej aktivity – v čase párenia (ruje). Samce sa v tomto období prejavujú výrazne teritoriálne, sú menej plaché a viac agresívne voči svojmu okoliu. Vzhľadom k tomu, že na hlave majú parožie rôzneho tvaru a veľkosti (muflón – rohy), používajú ho ako bojový prostriedok v kontakte so súperom.
Výrazne vyššie nebezpečenstvo vzniká pri jedincoch chovaných v zajatí, v obmedzenom priestore, kde samec môže i dovtedy jemu blízku osobu považovať za nepriateľa a zaútočiť. Sú známe i smrteľné dôsledky takýchto útokov.
(zdroj: fotky.sme.sk/TATANKA)"Zviera využije spravidla všetky svoje schopnosti na útek pred človekom. Ak ho ale mimoriadne okolnosti donútia, prirodzene sa bráni, respektíve napĺňa svoje životné pudy," dodáva Peter Pažický.
Správajme sa teda v prírode ohľaduplne k jej obyvateľom a nebezpečenstvo stretu či prípadného útoku zveri tým dokážeme eliminovať na minimum.
Vyberte sa na turistiku po Slovensku: 10 trás v Karpatoch, Malej Fatre, na Orave a Kysuciach Čítajte
