Nič nie je lepšie ako nájsť si pod stromčekom vytúženú knihu. Nič nie je horšie ako predvianočné nákupné centrá, ktorými sa musíme prebiť, aby sme ju milovaným mohli venovať.
Stres, nervy, davy. Čudujeme sa, prečo nenakupujú všetci online. Pokryteckosť vlastných myšlienok nám málokedy dôjde a naďalej sme súčasťou konzumnej masy. Čo sa však odohráva na druhej strane predajného procesu?
Primadona
Môj pracovný deň sa začína o deviatej hodine rannej a končí o najdlhších dvanásť hodín neskôr. Väčšinu dňa trávim v miernom pokluse s minimálne tuctom kníh v rukách. Sú predsa Vianoce, všetky bestsellery musia byť pripravené v úhľadných stĺpčekoch.
Tých "bestsellerov" je akosi priveľa a zákazníkov každým dňom ešte viac. No jedna dáma vyniká nad nimi všetkými. S noblesou vchádza do preľudnenej predajne a teatrálne zvoláva od dverí: "Prosím vás, mohol by sa mi tu niekto láskavo venovať!" Pani moja zlatá, a touto novinkou od Urbaníkovej by ste nechceli schytať do tváre?
Nervák
Ak by malo jediné slovo charakterizovať vianočné nákupy, tak by to mohol byť rad. Státie v radoch nám znepríjemňuje sviatočné obdobie, ako sa len dá. Empatia mi nie je cudzia, preto sa snažím vybavovať všetkých čo najrýchlejšie. Dokonca sa aj usmievam, aj pekné sviatky zaželám, odliepanie cenoviek je pre mňa samozrejmosťou.
Pristupuje ku mne pán s telefónom na uchu. Takáto neslušnosť ma nezastavuje pred blokovaním a zjavne ani jeho pred platením. Podáva mi platobnú kartu a ja bez váhania využívam bezkontaktnú voľbu.
Pán preruší hovor a spustí neutíchajúci krik, ako som si to len mohla dovoliť, že on chcel zadať aj pin kód. Je mi ľúto, že som ho rozhorčila, moje argumenty o tom, že predsa telefonoval, sú márne. Stále kričí a mne sa hrnú slzy do očí. Šťastné a veselé aj vám.
Odborný znalec
Ľudia majú v kníhkupectvách rôzne požiadavky. Napríklad sa pýtajú, kde nájdu kníhkupectvo. Zásadne nenakupujú druhé knižné vydanie, lebo však oni chcú tú knihu čítať od prvej časti. Dúfajú, že poznám ich najbližších lepšie ako oni, a tak im po slovách "pre manželku" vyberiem presne to, po čom jej srdce prahne.
Najzložitejšou úlohou ma však poveril zákazník, ktorý si poctivo vystál spomínaný rad, aby sa ma spýtal: "Kde nájdem trilógiu?" Nechávam mu ešte pol minúty v nádeji, že sa otázku rozhodne doplniť o informáciu, o akú trilógiu sa jedná.
Mlčí a ja sa profesionálne spytujem: "Ktorú?" Stále však trvá na tom, že existuje iba jedna. Vyvraciam ho z omylu vymenovaním desiatich ďalších. Zneistieva, to nie je len tak kúpiť frajerke Päťdesiat odtieňov sivej.
Poľovníčka
Po šiestich odpracovaných hodinách mám nárok na polhodinovú obedovú pauzu. Počas tých tridsiatich minút sa cítim ako pri sledovaní filmu Vykúpenie z väznice Shawshank. Nie je totiž ľahké nepozorovateľne uniknúť. Väčšinu dňa za vami stojí priemerne desať ľudí dožadujúcich sa vysnívanej literatúry.
Najviac sa mi osvedčila taktika zaneprázdnenej chôdze, ktorú obohatím o pohľad uprený priamo pred seba. Niekedy sa mi podarí prejsť celou predajňou bez toho, aby ma niekto zastavil.
Obchádzam nevinne vyzerajúcu zákazníčku. Telefonuje, takže ju viac nepovažujem za hrozbu. Keď tu odpočujem jej časť hovoru: "Počkaj, idem si odchytiť predavačku." Predstavujem si, že toto boli posledné slová, ktoré počula aj Bambiho maminka.
Balič
Práca na pokladni počas vianočných sviatkov nie je ideálna. Pred Vianocami sa pokladne v predajni síce namnožia, ale akosi do nich zavádzajú úplne iný systém, než na aký je človek zvyknutý.
V skratke: obsluhujem stroje smrti, rukami mi prechádzajú tisícky eur, všetci sú vynervovaní a ak urobím chybu, platím ju z vlastného vrecka. Dokonalá idylka. Už len nainštalovať imelo poprosím, nech môžem každého rovno aj vybozkávať. Všetko samozrejme v cene minimálnej mzdy.
V tom prichádza takzvaný balič. Človek, ktorý odo mňa vyžaduje, aby som jeho knižný nákup zabalila. Neodmietam len z princípu, nakoľko to nie je mojou náplňou práce, ale aj preto, že to jednoducho neviem a služba, ktorá balenie poskytuje, sídli o 5 metrov ďalej.
Balič mi vynadá, posiela ma do pekla, hovorí, že za komunistov by mu to zabalili, dokonca zadarmo a s úsmevom na tvári. Vypočula som si jeho objektívnu kritiku, a tak sa teda usmievam.
Rodič
Pohľad na dieťa, ktoré baví čítanie, vo mne vždy vzbudí akýsi hrejivý pocit niekde pri srdci. Keď si však rodičia zamieňajú oddelenie detských kníh s detským kútikom, je mi priam do plaču. Nechávajú svoje deti vyhadzovať knihy z políc. Následne stúpajú po tých, čo vďaka nim ležia na zemi.
Neporiadok, ktorý spôsobili, sa nesnažia ani trochu zmierniť. Deťom adresujú aj takéto slová: "Nechaj to tak, teta predavačka si to uprace."
Nad všetkými rodičmi však vyniká jedna konkrétna matka, ktorá z úst vypustila takúto perlu: "Dobrý, tak ja by som vám ho tu nechala také dve hoďky, kým donakupujem. Dobre?" No nie dobre, to trojročné dieťa si zoberieš so sebou!
Priebojný typ
A je to tu. Deň Vianoc, presne 24. december. Čas, ktorý chce každý stráviť s rodinou, pozerať rozprávky, zdobiť stromček a dolaďovať výzdobu. Ale sú medzi nami aj takí, ktorí si takúto radosť odopierajú a rozhodnú sa zaútočiť napríklad na také kníhkupectvo nákupného centra.
Vďaka takým ľuďom tam musíme byť aj my, predavači. Neberieme tento údel ťažko, veď sa zatvára o jedenástej doobeda, takže si narozdiel od takých nepretržitých prevádzok stihneme tento deň vychutnať.
Škoda len, že nie každý to vidí rovnako. Ľudia odmietajú odísť. Častujú nás všetkými možnými nadávkami, aké si dokážete v ktoromkoľvek jazyku predstaviť. Podliezajú mreže obchodu a sú schopní aj fyzických útokov. Záverečnú odmietajú a ja len dúfam, že ich v spánku navštívia traja duchovia Vianoc.
Šťastné a veselé všetkým. Veľa čítajte a nakupujte ako milí ľudia.
