Žiadny Brusel, ale naša povrchnosť: Prečo hádžeme do koša bezchybné potraviny?

Z plytvania jedlom sa v rozvinutých krajinách stal za posledné desaťročia obrovský problém.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prispelo k tomu viacero faktorov.

  • Poľnohospodári pestujú viac, aby sa poistili proti poškodeniu úrody počasí alebo inými nečakanými vonkajšími vplyvmi.
  • Distribútori vyhadzujú viac potravín, keďže obchody často odmietajú ovocie či zeleninu, ktoré nevyzerajú dostatočne dobre.
  • Obchody s potravinami kupujú viac potravín, ako predajú, aby ich na regáloch nebol nedostatok.
  • Ľudia často omylom vyhadzujú potraviny, ktoré sú ešte jedlé. Patria sem hlavne trvanlivé potraviny, ktoré sú jedlé aj niekoľko mesiacov po dátume minimálnej trvanlivosti.

Globálny problém

30 – 50 % jedla, ktoré sa na svete vyrobí, skončí v smetnom koši. Zatiaľ čo v rozvojových krajinách sa najviac odpadu vyprodukuje počas výroby jedla, v rozvinutých krajinách sa vyhadzuje viac hotového jedla. Domácnosti, hotely či obchody vyhadzujú veľké množstvo hotového jedla, keďže ho často nakúpia priveľa. V Európe sa vyhodí v priemere 100 kg jedla na osobu ročne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aby sme sa o plytvaní jedlom a možných riešeniach dozvedeli viac, porozprávali sme sa s Petrom Fröhlichom zo združenia Free Food, ktoré chcelo rozbehnúť na Slovensku projekt verejných chladničiek.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Peter sa do Free Food dostal vďaka aplikácii, ktorú vymyslel. "Keď niekto niečo navarí a má toho viac, než by dokázal zjesť, môže to zavesiť na internet a niekto iný si to môže zobrať. Je to niečo ako couchsurfing, len s jedlom," približuje nám ju.

Plytvanie jedlom je problematika, ktorá sa týka každého. Slovensko je na tom v tejto oblasti o niečo horšie ako okolité krajiny, hlavne vďaka tomu, že u nás neplatí zákon, vďaka ktorému je možné darovať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. "Vyhadzuje sa u nás rovnako veľa jedla ako v Maďarsku, ktoré je od nás väčšie," hovorí Peter.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najviac vyhadzujú domácnosti

Najviac sa podľa neho vyhadzuje na úrovni domácností, keďže ľudia si často nakúpia viac, ako zjedia. "Napríklad si nakúpia viac ovocia alebo zeleniny, myslia si, že budú jesť zdravo, ale potom to zostane v chladničke nezjedené. Navyše mnohí vyhadzujú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT). Ten dátum neznamená, že sa potraviny po ňom pokazia, ale mnohí ľudia nerozoznávajú medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby. Dátum spotreby sa dáva na čerstvé veci, ako je mäso a podobne, ktoré po tom dátume už nemusia byť bezpečné. Trvanlivé potraviny sú stále bezpečné ešte aj tri mesiace po DMT," vysvetľuje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Domácnosti produkujú až 40 % z celkového potravinového odpadu. Nasledujú obchody a výrobne, pri výrobe sa produkuje obrovské množstvo potravinového odpadu, ktorý by sa dal ďalej použiť. Odpad z jedla síce nie je priamo nebezpečný, ale často putuje do kafilérií, kde pri spaľovaní vznikajú škodlivé toxíny.

Problém so škaredým ovocím

Obchody predpokladajú, že zákazníci by si nekúpili škaredú zeleninu a ovocie, tak ju nechcú od farmárov kupovať. Keď majú ľudia na výber, siahnu po krajšom ovocí. Obchody si myslia, že škaredšie ovocie by sa nepredávalo. "Keď to tie obchody neskúsia, nezistíme, či to tak naozaj aj je. Začalo sa to normami na uhorky, keď sa o tom začalo hovoriť, všetci mali pocit, že všetko musí byť pekné. Ľudia sú naučení, že v obchodoch vidia pekné veci," vraví Peter.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

"Obchody napríklad nezoberú od farmárov škaredé ovocie a zeleninu, a keďže tí s tým nemajú čo robiť, tak to dávajú zvieratám alebo to predajú ľuďom na dedine. Niektoré obchody potraviny, ktoré im zostávajú, dávajú na kompost alebo zvieratám, čiže sa to ďalej zužitkuje. Iné robia akcie pred záverečnou, keď sa za nižšie ceny snažia rýchlo dopredať veci, čo sa nepredali. Niektoré prevádzky sa dohodnú s poľnohospodármi, ktorí od nich chcú takéto potraviny zobrať, ale sami od seba to nevyhľadávajú. My by sme boli najradšej, keby sa to ešte dalo ďalej spracovávať, aby to mohlo ísť nielen zvieratám, ale aj ľuďom. Keď tomu nič nie je, prečo by sa to nemalo dať zjesť?" pýta sa Peter.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Situácia však podľa Petra nie je až taká zlá. "Škaredé ovocie a zelenia našťastie nekončia v koši, robia sa z toho džúsy, zaváraniny a podobné veci, ovocie sa tiež môže zaniesť do legálnej pálenice. Organizácia BoniFructi zbiera od svojich farmárov škaredé jablká, ktoré by mohli končiť len v džúsoch, a ďalej ich distribuuje ľuďom v núdzi, posiela DePaulu (pozn.: charitatívna organizácia) a podobne."

SkryťVypnúť reklamu

Podľa plánovaných zmien v zákone o potravinách, ktoré by podľa predstavy ministerstva pôdohospodárstva nadobudnúť účinnosť v januári budúceho roku (o zmenách ešte musí hlasovať parlament), by malo byť pre obchody možné darovať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Netýka sa to vareného jedla, ale len obchodov, ktoré budú môcť potraviny darovať. Nebudú ich ale môcť darovať hocikomu, len registrovaným charitatívnym organizáciám a zariadeniam sociálnych služieb, ktoré budú pod kontrolou regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Podľa Petra to bude celkom veľká zmena. Verí, že to pomôže, aby sa jedla vyhadzovalo menej.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

"My sa teraz snažíme rozbehnúť food sharing, chceli by sme začať od trhov. Zbierali by sme jedlo, ktoré sa nepredalo alebo nezjedlo, a ďalej by sme to roznášali do nocľahární alebo do organizácií, kde by sa o to postarali," približuje Peter.

Čo sa robí proti plytvaniu na Slovensku

Združenie Free Food sa proti plytvaniu potravinami snaží bojovať rôznymi spôsobmi. Pred festivalom Pohoda napríklad pripravili príručku, v ktorej sú fakty o vyhadzovaní jedla, a tipy, ako ním plytvať menej. Organizujú aj spoločné varenia, kde ľudia prídu a najedia sa z jedla pripraveného z vyhodených potravín. Ľudia tam môžu vidieť, aké množstvo jedla sa v skutočnosti vyhodí. Pracujú tiež na už spomenutej aplikácii.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Peter priblížil pre Fičí aj ďalšie plány. "Naším najväčším plánom je otvoriť bistro, ktoré by varilo z potravín, ktoré by sa inak vyhodili. Napríklad v Anglicku takéto niečo funguje, jedlá sa predávajú za dobrovoľný príspevok. My by sme chceli, aby to fungovalo podobne. Náklady na tie potraviny sú minimálne, keďže by boli darované. Teraz to začína vyzerať reálnejšie, keď sa budú meniť zákony. Chvíľu sme to riešili, ale potom sme zistili, že by sa dalo variť len z potravín, ktoré sú tesne pred dátumom minimálnej trvanlivosti a také potraviny by sa získavali ťažko, keďže obchody sa ich neradi zbavujú, chcú to predať do poslednej chvíle. Chceme sa ale prihlásiť do inkubátora, ak by sa im ten projekt zapáčil a dostaneme na to peniaze, môžeme to konečne začať riešiť."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prehnaná ochrana spotrebiteľov

Vo svete sú v otázke plytvania potravinami uvoľnenejšie zákony. V Česku je napríklad povolené predávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, dokonca tam vznikajú lacné obchody s takýmito potravinami. "Na Slovensku sa to chystá, zatiaľ iba formou darov, čo nie je zlé, aspoň sa z toho nedá urobiť biznis - možno je to aj lepšie. Slovensko robí ohľadom plytvania tohto dosť málo, nie je tu žiadna výraznejšia aktivita," kritizuje Peter.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na Slovensku sa vláda bez vonkajšieho tlaku výraznejšie nesnaží meniť súčasnú legislatívu. Keďže sme jednou z posledných krajín EÚ, kde ešte nie je zlegalizovaný predaj alebo darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, únia tlačí na zmeny, aj preto mal byť schválený spomínaný zákon v zrýchlenom legislatívnom konaní. Po posledných voľbách sa však podľa Petra veci zmenili smerom k lepšiemu. "Vidieť aj snahu od ministerstva, chcú to napraviť, otázka plytvania potravinami im nie je ľahostajná, tak uvidíme, ako to pôjde ďalej."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Týka sa to každého

Na základe Petrovej skúsenosti je plytvanie jedlom téma, ktorá zaujíma veľkú časť ľudí. "Každý s tým má nejakú skúsenosť, mnohí napríklad brigádovali v obchodoch, kde videli na vlastné oči, koľko jedla sa vyhadzuje. Keď robíme spoločné varenia, ľudia sú prekvapení, keď uvidia, koľko toho je. Nie je im to jedno," hovorí. Združeniu Free Food sa pomaly darí informovať o tejto problematike verejnosť. Mnohých sa im podarilo upozorniť prostredníctvom verejných chladničiek, o ktorých sa v médiách veľa hovorilo, projekt však nakoniec stroskotal pre hygienické obmedzenia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Peter však hovorí, že projekt verejných chladničiek ešte nie je definitívne odpísaný. Hlavným problémom je, že chladničky musí podľa súčasnej legislatívy spravovať potravinársky podnik. Museli by byť v kaviarni alebo v reštaurácii, ktorá by sa o ne starala. Free Food sa snaží nájsť nejaký podnik, ktorý by bol ochotný chladničky spravovať.

"Ľudia by tam nemohli nosiť hocijaké jedlo, boli by na to pravidlá. Napríklad varené jedlo by sa nemohlo nosiť vôbec, keďže nikto nevie, čo je v ňom, aké suroviny. Takže by išlo hlavne o trvanlivé potraviny, zeleninu, ovocie a podobne. V súčasnosti komunikujeme s ministerstvom pôdohospodárstva. Poslali sme im projekt aj s nejakými našimi otázkami, nech sa vyjadria k tomu, za akých podmienok to môže fungovať. Nech máme požehnanie od nich, že keď to bude fungovať takým spôsobom, tak s tým nemajú problém," vysvetľuje Peter.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

K obmedzeniu potravinového odpadu môžete malými krokmi prispieť aj vy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu