Mladý hejter: Dušičkám chýba duša

Niekde zvoní hrana niektorému z nás.

Ďalší krásny víkend za nami. Počet obyvateľov hlavného mesta na pár dní opäť klesol na 100 tisíc a celé Slovensko si spomenulo, že si treba spomenúť na tých, ktorí už zistili, či ten život po živote existuje alebo nie. Aj ja som išiel domov, ale skôr preto, že som tam nebol od septembra a išli sme ešte aj ku babke na ďaleký východ, kde som nebol ešte dlhšie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na prelome októbra a novembra sa nechodí domov, ale na hroby. Lebo je to v kalendári a treba nakúpiť väčšie vence na babkin hrob, ako kúpila druhá vetva rodiny. A usporiadať to na tom náhrobku lepšie, ako to vyzeralo, keď sme tam prišli. Tento svietnik doľava a tento by som rovno vyhodila, to určite kúpila Helena. No nič.

SkryťVypnúť reklamu

Neznášam, keď sa veci robia, lebo sa musia. Alebo je to niekde napísané. Beriem, že raz za rok je okej pripomenúť si vo veľkom, že niektorí naši milovaní tu už nie sú. Istota jedného dátumu v roku ale znamená, že na spomienky na mŕtvych milovaných po zvyšok roka nie je čas. Je jasné, že foter je potom nervózny z kolóny pred cintorínom, mama hľadá najkrajšie chryzantémy v chotári a z pamiatky zosnulých sa stala masová akcia s názvom "moja babka má krajší hrob ako tvoja a vyparkuj už odtiaľ, lebo ti hneď vybavím jedno miesto vedľa nej". Je to divné. Tak isto, kde je napísané, že sa musíme rozhádať s celou rodinou na dva týždne iba počas Vianoc?

Rodičia v tom teda majú jasno a decká tiež. Pre ne sa dušičky stali karnevalom, dievčatá môžu zhodiť masky a celý večer konečne vyzerať jak děfky, chlapci do nich už len vylejú panáky a možno sa narodí pár augustových detí. Neodsudzujem Halloween, ale ozaj, spomenie si niekto v maske Draculu pri siedmom poldecáku na svojho deda, ktorý ho naučil prvé maďarské sprosté slová?

SkryťVypnúť reklamu

Dušičky skončili v regáli hypermarketu vedľa Valentína, Veľkej noci a októbrových mobilných Vianoc.

Cestou do Bratislavy som sa veľmi tešil. Jednak, že skončil ten ošiaľ, jednak, že budem môcť opäť vziať nejakú prácu slušným Prešporákom a hlavne, išli sme si zaspomínať na najgeniálnejšieho umelca, čo kedy u nás žil. Boli sme na koncerte Hrany a ak ešte nevieš, o čo ide, pozri si to. Marek Brezovský skomponoval najkrajšie pesničky, aké na území Slovenska vznikli. A umelci na čele s Oskarom Rózsom zahrali taký koncert, že neviem, či existuje niečo viac. Ak ti niekedy na nejakom koncerte vyšla slza, vieš, o čom hovorím.

Marek sa v 1994 ako 20-ročný prešľahol heroínom. Ale tých pár jeho kamošov, ktorí sa z toho dostali, sa postarali o to, aby jeho tvorba nezomrela nikdy. A o to ide. Ako hovorí Tono S: "Keď odídem, na svete sa nič nezmení, začne nový deň." Tak neberte drogy (ako vás poznám, poviem to inak: neberte veľa drog) a robte tak, aby po vás niečo ostalo.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...
Prečítajte si tiež: 35 hlášok, ktoré určite zaznejú počas Dušičiek Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu